Mercurial > hg > xemacs-beta
view etc/TUTORIAL.sk @ 3062:21d92abaac3a
[xemacs-hg @ 2005-11-13 10:39:28 by ben]
fix up clean targets to delete .elc's as necessary
dynodump/Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
*-noconfig targets are like the base targets they're based off of, but
don't delete Makefiles and certain other files needed to rebuild the
Makefiles as necessary. Refactor things to be more consistent.
Top-level `elcclean' is an alias for `realclean-noconfig' and is used
by target `beta'. `realclean-noconfig' (and, by extension, `realclean'
and `extraclean') remove the .elc files.
Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
Makefile.in.in: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
Makefile: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness.
common/Makefile.common: Add targets distclean-noconfig, realclean-noconfig, extraclean-noconfig.
Do some refactoring for cleanliness. Put in some magic cookies in
comments so this file gets read as a make file by XEmacs.
author | ben |
---|---|
date | Sun, 13 Nov 2005 10:39:41 +0000 (2005-11-13) |
parents | 943eaba38521 |
children |
line wrap: on
line source
Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci. Do �e�tiny prelo�il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>. Do sloven�iny prelo�il Miroslav Va�ko <vasko@debian.cz> M�te pred sebou t�torial k Emacsu. Pr�kazy Emacsu v�eobecne vyu��vaj� kl�vesu CONTROL (ob�as ozna�ovan� ako CTRL alebo CTL) alebo kl�vesu META (ob�as ozna�ovan� EDIT alebo ALT). Aby sme tieto n�zvy nemuseli st�le p�sa� v plnom znen�, budeme pou��va� nasleduj�ce skratky: C-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu CONTROL a stla�i� znak <chr>. Teda C-f znamen�: podr�te kl�vesu CONTROL a stla�te f. M-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu META, EDIT alebo ALT a stla�i� <chr>. Ak nem�te �iadnu z kl�ves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho stla�te a pustite kl�vesu ESC a potom <chr>. Kl�vesu ESC budeme ozna�ova� <ESC>. D�le�it� pozn�mka: pr�cu s Emacsom ukon��te stla�en�m C-x C-c (dva znaky). Znaky ">>" na �avom okraji ozna�uj� miesta, kde si m�te vysk��a� pr�kaz. Napr�klad: <<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>> >> Teraz stla�te C-v (view next screen) pre posun na �al�iu obrazovku. (Smelo do toho, spravte to pridr�an�m kl�vesy control a stla�en�m v.) Od tejto chv�le by ste toto mali robi� ak do��tate zobrazen� obrazovku. V�imnite si, �e pri posuve obrazoviek v�dy zost�vaj� zobrazen� dva riadky z predch�dzaj�cej obrazovky; to poskytuje ur�it� n�v�znos� pri postupnom ��tan� textu. Prv� vec, ktor� potrebujete vedie� je, ako sa v textu pohybova� z jedn�ho miesta na druh�. U� viete, ako sa posun�� o jednu obrazovku vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku sp� pou�ite M-v (podr�te kl�vesu META a stla�te v alebo stla�te <ESC>v ak nem�te kl�vesy META, EDIT ani ALT). >> Sk�ste stla�i� M-v a potom C-v, nieko�ko kr�t to zopakujte. * ZHRNUTIE ---------- Na prezeranie obrazovkov�ch str�nok s� u�ito�n� nasleduj�ce pr�kazy: C-v posuv o obrazovku vpred M-v Posuv o obrazovku sp� C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie cel�ho textu, pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky. (Ide o control-L a nie control-1.) >> N�jdite kurzor a zapam�tajte si, ak� je okolo neho text. Potom stla�te C-l. N�jdite kurzor znovu a v�imnite si, �e je okolo neho ten ist� text. * Z�KLADN� OVL�DANIE KURZORU ---------------------------- Pohyb medzi obrazovkami je u�ito�n�, ale ako sa premiestnime na konkr�tne miesto v texte na obrazovke? Je to mo�n� dosiahnu� nieko�k�mi sp�sobmi. Najz�kladnej��m sp�sobom je pou�itie pr�kazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka�d� z t�chto pr�kazov presunie kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo st�pec v danom smere. Tu je tabu�ka zn�zor�uj�ca smer posunu kurzoru vyvolan� t�mito �tyrmi pr�kazmi: Predch�dzaj�ci riadok, C-p : : Dozadu, C-b .... Moment�lna poz�cia kurzoru .... Dopredu, C-f : : Nasleduj�ci riadok, C-n >> Presu�te kurzor na prostredn� riadok tohto diagramu pomocou C-n alebo C-p. Potom stla�te C-l, aby ste na obrazovke videli cel� diagram vycentrovan�. Pravdepodobne si tieto pr�kazy �ahko zapam�t�te pod�a za�iato�n�ch p�smen anglick�ch n�zvov: P ako previous (predch�dzaj�ci), N ako next (nasleduj�ci), B ako backward (sp�), F ako forward (vpred). S� to z�kladn� pr�kazy pre pohyb kurzoru a budete ich pou��va� st�le, tak�e by bolo ve�mi vhodn�, keby ste sa ich teraz nau�ili. >> Stla�te nieko�ko kr�t C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok. >> Posu�te kurzor dovn�tra riadku pomocou nieko�k�ch C-f a potom hore stla�en�m C-p. Pozorujte, �o C-p rob�, ke� je kurzor uprostred riadku. Ka�d� riadok textu kon�� znakom nov�ho riadku, ktor� ho odde�uje od nasleduj�ceho riadku. Znakom nov�ho riadku by mal by� ukon�en� aj posledn� riadok s�boru (napriek tomu, �e to Emacs nevy�aduje). >> Vysk��ajte C-b na za�iatku riadku. Kurzor by sa mal presun�� na koniec predch�dzaj�ceho riadku, preto�e ho t�m presuniete cez znak nov�ho riadku. C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku d�jde k presunu na �al�� riadok. >> Stla�te nieko�kokr�t C-b, tak�e uvid�te, kde sa nach�dza kurzor. Potom stl��ajte C-f, aby ste sa vr�tili na koniec riadku. Potom stla�te e�te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasleduj�ci riadok. Ke� kurzorom prejdete cez horn� alebo doln� okraj obrazovky, posunie sa text za pr�slu�n�m okrajom na obrazovku. T�to vlastnos� sa naz�va "scrollovanie". Umo��uje premiestni� kurzor na �ubovo�n� miesto v texte, bez toho, aby kurzor opustil obrazovku. >> Sk�ste posun�� kurzor pod doln� okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte, �o sa stane. Ak je posun po znakoch pr�li� pomal�, m��ete sa pohybova� po slov�ch. M-f (Meta-f) rob� posun o slovo vpred a M-b rob� posun o slovo sp�. >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b. Ak sa kurzor nach�dza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec tohto slova. Ak sa nach�dza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie kurzor na koniec nasleduj�ceho slova. M-b pracuje analogicky v opa�nom smere. >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli v�sledky pr�kazov M-f a M-b vykon�van�ch z r�znych miest vn�tri slov a medzi nimi. V�imnite si anal�gie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na strane druhej. Meta znaky s� ve�mi �asto vyu��van� pre oper�cie vz�ahuj�ce sa na entity definovan� jazykom (slov�, vety, odstavce), naopak Control znaky pracuj� na z�kladn�ch prvkoch nez�visl�ch na tom, �o pr�ve editujete (znaky, riadky, a pod.). T�to anal�gia plat� tie� pre riadky a vety: C-a a C-e vykon�va presun na za�iatok a koniec riadku, M-a a M-e vykon�va presun na za�iatok a koniec vety. >> Sk�ste nieko�ko kr�t C-a a potom nieko�ko kr�t C-e. Sk�ste nieko�ko kr�t M-a a potom nieko�ko kr�t M-e. V�imnite si, �e opakovan� C-a nerob� ni�, ale opakovan� M-a v�dy vykon� presun na �al�iu vetu. Princ�pu anal�gie to s�ce pr�li� nezodpoved�, ale napriek tomu je toto chovanie mo�n� pova�ova� za prirodzen�. Poz�cia kurzoru v texte sa tie� naz�va "bod" ("point"). Aby sme to parafr�zovali, kurzor je vidie� na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen� v texte. Tu je preh�ad jednoduch�ch oper�ci� pre pohyb kurzoru vr�tane pr�kazov pre pohyb medzi slovami a vetami: C-f Presun o znak vpred C-b Presun o znak sp� M-f Presun o slovo vpred M-b Presun o slovo sp� C-n Presun na nasleduj�ci riadok C-p Presun na predch�dzaj�ci riadok C-a Presun na za�iatok riadku C-e Presun na koniec riadku M-a Presun sp� na za�iatok vety M-e Presun vpred na koniec vety >> Vysk��ajte si teraz nieko�ko kr�t v�etky tieto pr�kazy kv�li cviku. S� to najpou��vanej�ie pr�kazy. �al�ie dva d�le�it� pr�kazy pre pohyb kurzoru s� M-< (Meta men�ie-ako), ktor� vykon� presun na za�iatok cel�ho textu, a M-> (Meta v���-ako), ktor� vykon� presun na koniec cel�ho textu. Na v��ine termin�lov je "<" nad �iarkou, tak�e pre vyvolanie tohto znaku mus�te pou�i� kl�vesu Shift. Na t�chto termin�loch je teda nutn� pou�i� kl�vesu Shift aj v pr�pade pr�kazu M-<; bez kl�vesy Shift by ste stla�ili M-�iarka. >> Sk�ste teraz M-< pre presun na za�iatok t�torialu. Pou�ite potom opakovane C-v, aby ste sa op� vr�tili sem. >> Sk�ste teraz M-> pre presun na koniec t�torialu. Pou�ite potom opakovane M-v, aby ste sa op� vr�tili sem. Kurzor m��ete pres�va� tie� pomocou kurzorov�ch kl�ves (kl�vesy so ��pkami), ak ich V� termin�l m�. My V�m v�ak doporu�ujeme nau�i� sa C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch d�vodov. Za prv�, tieto kl�vesy funguj� na v�etk�ch typoch termin�lov. Za druh�, akon�hle raz z�skate cvik v pou��van� Emacsu, zist�te, �e pou��v�nie t�chto CTRL znakov je r�chlej�ie ako pou��vanie kurzorov�ch kl�ves (preto�e nemus�te pres�va� ruku z p�sacej poz�cie). Za tretie, ak si zvyknete pou��va� tieto CTRL-znak pr�kazy, �ahko sa nau��te pou��va� in� pokro�il� pr�kazy pre pohyb kurzoru. V��ina pr�kazov Emacsu akceptuje numerick� argument; ten pre v��inu pr�kazov sl��i ako opakova�. Po�et opakovan� pr�kazu zad�te prostredn�ctvom stla�enia C-u nasledovan�ho stla�en�m pr�slu�n�ch ��slic pred vyvolan�m pr�kazu. Ak m�te META (alebo EDIT �i ALT) kl�vesu, existuje alternat�vna mo�nos� zadania numerick�ho argumentu: pridr�te kl�vesu META a stla�te pr�slu�n� ��slice. Doporu�ujeme nau�i� sa C-u met�du, preto�e t� funguje na akomko�vek termin�le. Napr�klad C-u 8 C-f vykon� presun o osem znakov vpred. V��ina pr�kazov pou��va numerick� argument ako opakova�. Ist� v�nimo�n� pr�kazy ho pou��vaj� in�m sp�sobom. Medzi tieto v�nimky patr� C-v a M-v. Ak dostan� numerick� argument, posun� obrazovku hore alebo dole o zodpovedaj�ci po�et riadkov namiesto obrazoviek. Napr�klad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky. >> Sk�ste teraz stla�i� C-u 8 C-v. To by malo posun�� obrazovku o 8 riadkov hore. Pokia� by ste ju chceli posun�� nasp� dole, m��ete da� argument pr�kazu M-v. Ak pou��vate X Windows, mali by ste ma� na �avej strane emacsov�ho okna vysok� obd�nikov� oblas�, nazvan� scrollbar. M��ete potom text pos�va� klikan�m my�ou na scrollbar. >> Sk�ste stla�i� prostredn� tla��tko na vrchole zv�raznenej oblasti vo vn�tri scrollbaru. To by malo text posun�� na poz�ciu dan� t�m, ako vysoko alebo n�zko ste klikli. >> Sk�ste pri stla�enom prostrednom tla�idle pos�va� my�ou hore a dole. Uvid�te, ako sa text pos�va hore a dole pod�a toho, ako h�bete my�ou. * KE� EMACS NEREAGUJE --------------------- Ak Emacs prestane reagova� na Va�e pr�kazy, m��ete prebiehaj�cu �innos� bezpe�ne zastavi� pomocou C-g. Pomocou C-g m��ete zastavi� pr�kaz, ktor�ho �innos� trv� pr�li� dlho. C-g m��ete pou�i� tie� pre odstr�nenie numerick�ho argumentu pr�kazu, ktor� nechcete dokon�i�. >> Stla�te C-u 100 pre vytvorenie numerick�ho argumentu 100 a potom stla�te C-g. Teraz stla�te C-f. Kurzor by sa mal posun�� iba o jeden znak, preto�e ste argument zru�ili prostredn�ctvom C-g. Ak ste omylom stla�ili <ESC>, m��ete sa ho zbavi� pomocou C-g. * DEAKTIVOVAN� PR�KAZY ---------------------- Niektor� pr�kazy Emacsu s� "deaktivovan�" ("disabled"), aby ich za��naj�ci pou��vatelia nemohli vyvola� n�hodne. Ak vyvol�te niektor� z deaktivovan�ch pr�kazov, Emacs zobraz� hl�senie oznamuj�ce, ktor� pr�kaz to bol, s ot�zkou, �i chcete tento pr�kaz vykona�. Ak naozaj chcete pr�kaz vysk��a�, stla�te medzern�k ako odpove� na t�to ot�zku. Zvy�ajne, ak nechcete deaktivovan� pr�kaz vykona�, odpovedzte na t�to ot�zku pomocou "n". >> Stla�te <ESC> : (�o je deaktivovan� pr�kaz), potom na ot�zku odpovedzte n. * OKN� ------ Emacs m��e ma� nieko�ko okien (windows), pritom ka�d� z nich zobrazuje svoj vlastn� text. Ako viac okien pou��va�, objasn�me nesk�r. Teraz chceme objasni�, ako sa zbavi� nadbyto�n�ch okien a vr�ti� sa do z�kladnej jednookennej edit�cie. Je to jednoduch�: C-x 1 Jedno okno (tj. zru�enie v�etk�ch ostatn�ch okien) Teda vlo�enie Control-x nasledovan� ��slicou 1. C-x 1 roz��ri okno obsahuj�ce kurzor cez cel� obrazovku. Zru�� to v�etky ostatn� okn�. >> Stla�te Control-h k Control-f. Pozorujte, ako sa aktu�lne okno zmen�� a objav� sa nov� okno kv�li zobrazeniu dokument�cie pre pr�kaz Control-f. >> Stla�te C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokument�ciou zmizne. * VKLADANIE A MAZANIE --------------------- Ak chcete vlo�i� text, proste ho nap��te. Znaky, ktor� vid�te, ako A, 7, *, at�., s� Emacsom ch�pan� ako text a vkladan� okam�ite. Pre vlo�enie znaku nov�ho riadku stla�te <Return> (kl�vesu Enter). Posledn� znak, ktor� ste nap�sali, m��ete zmaza� stla�en�m <Delete>. <Delete> je kl�vesa, ktor� m��e by� na kl�vesnici ozna�en� "Del". V niektor�ch pr�padoch ako <Delete> sl��i kl�vesa "Backspace", av�ak nie v�dy! V�eobecnej�ie, <Delete> ma�e znak bezprostredne pred moment�lnou poz�ciou kurzoru. >> Vykonajte to teraz -- nap��te nieko�ko znakov a potom ich zma�te nieko�k�mi stla�eniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto s�bore; origin�lny t�torial sa nezmen�. Toto je Va�a osobn� k�pia. Ke� sa riadok textu zv��� nato�ko, �e presiahne jeden riadok obrazovky, je zobrazen� na viacer�ch riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktor� pokra�uje na �al�om riadku obrazovky, je indikovan� sp�tn�m lom�tkom ("\") na pravom okraji obrazovky. >> Vkladajte text, pokia� nedosiahnete prav�ho okraju, a pokra�ujte vo vkladan�. Objav� sa V�m pokra�ovac� riadok. >> Pou�ite <Delete> pre zmazanie textu, pokia� se riadok textu op� nevojde na jeden riadok obrazovky. Pokra�ovac� riadok zmizne. Znak nov�ho riadku m��ete zmaza� ako ktor�ko�vek in� znak. Zmazanie znaku nov�ho riadku medzi dvoma riadkami sp�sob� ich spojenie do jedin�ho riadku. Ak je v�sledn� riadok pr�li� dlh� na to, aby sa vo�iel na ��rku obrazovky, bude zobrazen� pokra�ovac�m riadkom. >> Presu�te kurzor na za�iatok riadku a stla�te <Delete>. To tento riadok spoj� s riadkom predch�dzaj�cim. >> Stla�te <Return> pre znovuvlo�enie zmazan�ho znaku nov�ho riadku. Spome�te si, �e v��ina pr�kazov Emacsu m��e dosta� po�et opakovan�; vr�tane textov�ch znakov. Opakovanie textov�ch znakov ich vlo�� nieko�ko kr�t. >> Vysk��ajte si to -- stla�te C-u 8 * pre vlo�enie ********. Teraz u� pozn�te najz�kladnej�ie sp�soby, ako nie�o v Emacse nap�sa� a ako opravova� chyby. M��ete ale tie� maza� text po slov�ch alebo po riadkoch. Tu je zhrnutie oper�ci� pre mazanie textu: <Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom C-d Zmazanie znaku nasleduj�ceho za kurzorom M-<Delete> Zru�enie slova bezprostredne pred kurzorom M-d Zru�enie slova nasleduj�ceho za kurzorom C-k Zru�enie textu od poz�cie kurzoru do konca riadku M-k Zru�enie textu do konca aktu�lnej vety V�imnite si, �e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz�iruj� paralelu za�at� C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control znak, ale s t�m sa nebudeme tr�pi�). C-k a M-k s� ako C-e a M-e v zmysle vz�ahu riadkov k vet�m. �ubovo�n� �as� buffera m��ete zru�i� aj nasleduj�cim sp�sobom. Presu�te sa na koniec tejto �asti a stla�te C-@ alebo C-SPC (�ubovo�n� z t�chto kombin�ci�). (SPC znamen� medzern�k.) Presu�te sa na druh� koniec tejto �asti a stla�te C-w. Text medzi t�mito poz�ciami bude zru�en�. >> Presu�te kurzor na p�smeno L na za�iatku predch�dzaj�ceho odstavca. >> Stla�te C-SPC. Emacs by mal zobrazi� v spodnom riadku obrazovky spr�vu "Mark set". >> Presu�te kurzor na p�smeno c v slove "koniec" na druhom riadku odstavca. >> Stla�te C-w. Text, ktor� za��na p�smenom L a kon�� pred p�smenom "c" bude zru�en�. Uvedomte si, �e rozdiel medzi "ru�en�m" ("killing") a "mazan�m" ("deleting") je ten, �e "zru�en�" veci m��u by� vhoden� sp�, zatia� �o "zmazan�" nie. V�eobecne pr�kazy, ktor� m��u zmaza� v��ie mno�stvo textu, ukladaj� text, zatia� �o pr�kazy, ktor� ma�� jedin� znak alebo iba pr�zdne riadky a medzery, mazan� text neukladaj�. >> Presu�te kurzor na za�iatok nepr�zdneho riadku. Potom stla�te C-k pre zru�enie textu na tomto riadku. >> Stla�te C-k druh� kr�t. Uvid�te, �e to zru�� znak nov�ho riadku, ktor� je za t�mto riadkom. V�imnite si, �e jedno C-k zru�� obsah riadku a druh� C-k zru�� riadok samotn� a posunie v�etky �al�ie riadky hore. C-k spracov�va numerick� argument �peci�lne: zru�� zodpovedaj�ci po�et riadkov VR�TANE ich obsahu. To u� nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru�� dva riadky a ich obsah; dvojit� stla�enie C-k by toto obvykle nespravilo. Vracanie textov sp� sa naz�va "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte si op�tovn� vhadzovanie, vracanie sp� textu, ktor� bol odstr�nen�.) Zmazan� text m��ete vhodi� bu� na to ist� miesto, odkia� bol zmazan�, alebo na in� miesto v bufferi, alebo dokonca aj do in�ho s�boru. Text m��ete vhodi� aj viac kr�t, ke� vytv�rate jeho �al�ie k�pie. Pr�kazom na vhadzovanie je C-y. Tento pr�kaz vlo�� posledn� zmazan� text na poz�ciu, na ktorej sa nach�dza kurzor. >> Sk�ste to; stla�te C-y pre vhodenie textu sp�. Ak stla��te C-k nieko�ko kr�t po sebe. v�etok zmazan� text je ulo�en� spolu tak, aby bolo mo�n� vhodi� sp� v�etky riadky naraz. >> Stla�te nieko�ko kr�t C-k. Teraz obnovte naposledy zru�en� text: >> Stla�te C-y. Potom posu�te kurzor o nieko�ko riadkov ni��ie a stla�te C-y znovu. Teraz vid�te, ako je mo�n� kop�rova� text. �o ke� m�te nejak� text, ktor� by ste radi vhodili sp� a potom zru��te nie�o in�ho? C-y by vlo�ilo posledn� zru�en� text. Ale predch�dzaj�ci text ni je straten�. M��ete ho z�ska� sp� pou�it�m pr�kazu M-y. Potom, �o sprav�te C-y pre z�skanie posledn�ho zru�en�ho textu, stla�enie M-y vymen� tento vhoden� text za predch�dzaj�ci zru�en� text. �al��mi a �al��mi stla�eniami M-y dost�vate predch�dzaj�ce a predch�dzaj�ce zru�en� texty. Ke� dosiahnete text, ktor� h�ad�te, nemus�te s n�m pre jeho uchovanie ni� �al�ieho robi�. Jednoducho vhoden� text ponechajte, kde je, a pokra�ujte v edit�cii. Ak opakujete M-y dostato�ne dlho, dostanete se sp� k v�chodziemu bodu (posledne zru�en�mu textu). >> Zru�te riadok, presu�te kurzor niekam inam a zru�te in� riadok. Potom vykonajte C-y pre vr�tenie druh�ho zru�en�ho riadku. Potom stla�te M-y a vhoden� riadok bude nahraden� prv�m zru�en�m riadkom. Opakujte M-y a pozorujte, �o dost�vate. Pokra�ujte v tom, pokia� sa znova neobjav� druh� zru�en� riadok a potom nieko�ko �al��ch. Ak chcete, m��ete sk�si� preda� M-y kladn� a z�porn� argumenty. * UNDO ------ Ak vykon�te v texte zmenu a potom zist�te, �e to bol omyl, m��ete zmenu vr�ti� pr�kazom undo, C-x u. C-x u obvykle vr�ti zmeny vykonan� jedn�m pr�kazom; pokia� C-x u zopakujete nieko�ko kr�t po sebe, ka�d� opakovanie vr�ti jeden �al�� pr�kaz. S� ale dve v�nimky: pr�kazy, ktor� nemenia text, sa nepo��taj� (to zah��a pr�kazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladaj�ce samy seba s� obvykle spracov�van� v skupin�ch a� po 20. (To je kv�li tomu, aby sa zredukoval po�et C-x u nutn�ch pre vr�tenie vkladan�ho textu.) >> Zru�te tento riadok pomocou C-k, stla�te potom C-x u a riadok by sa mal znova objavi�. Alternat�vny undo pr�kaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v�ak menej pracn� ho aplikova� nieko�ko kr�t za sebou. Nev�hodou C-_ je, �e na niektor�ch kl�vesniciach nie je jasn�, ako ho vyvola�. To je d�vod, pre�o pon�kame aj C-x u. Na niektor�ch termin�loch m��ete C-_ vyvola� stla�en�m / pri stla�enom CTRL. Numerick� argument pre C-_ a C-x u funguje ako po�et opakovan�. Pomocou pr�kazu undo m��ete vr�ti� zru�en� aj zmazan� text. Rozdiel medzi mazan�m a ru�en�m textu ovplyv�uje mo�nos� vhodenia tohto textu pomocou C-y, neovplyv�uje ale mo�nosti pr�kazu undo. * S�BORY -------- Aby text, ktor� editujete, zostal trvale uchovan�, mus�te ho ulo�i� do s�boru. Inak by bol po ukon�en� Emacsu straten�. Svoju edit�ciu spoj�te so s�borom "vyh�adan�m" ("finding") s�boru. (Tie� sa to naz�va "nav�t�venie" ("visiting") s�boru.) Vyh�adanie s�boru znamen�, �e vid�te jeho obsah v Emacse. V mnoh�ch oh�adoch je to, ako by ste editovali priamo ten s�bor. Napriek tomu zmeny, ktor� prostredn�ctvom Emacsu rob�te, sa nestan� trval�mi, pokia� tieto zmeny do s�boru "neulo��te" ("save"). T�m sa zamedz� nechcen�mu ponechaniu �iasto�ne zmenen�ho s�boru v syst�me. Dokonca aj ke� s�bor ulo��te, Emacs uchov� p�vodn� s�bor pod zmenen�m n�zvom pre pr�pad, �e by ste zistili, �e va�e �pravy boli chybn�. Ke� sa pozriete do dolnej �asti obrazovky, uvid�te riadok, ktor� za��na a kon�� poml�kami a na za�iatku m� "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nie�o podobn�ho. T�to �as� obrazovky obvykle obsahuje meno s�boru, ktor� je pr�ve nav�t�ven�. Akur�t teraz m�te nav�t�ven� s�bor nazvan� "TUTORIAL.sk", ktor� je Va�ou osobnou �m�raciou k�piou t�torialu Emacsu. Ke� v Emacse vyh�ad�te s�bor, jeho meno sa objav� presne na tom mieste. Pr�kazy pre vyh�ad�vanie a ukladanie s�borov sa na rozdiel od ostatn�ch pr�kazov, ktor� ste sa zatia� nau�ili, skladaj� z dvoch znakov. Oba za��naj� znakom Control-x. Existuje cel� sada pr�kazov za��naj�cich na Control-x; ve�a z nich pracuje so s�bormi, buffermi a podobn�mi vecami. Tieto pr�kazy s� dlh� dva, tri alebo �tyri znaky. �al�ou vecou s�visiacou s pr�kazom pre vyh�adanie s�boru je to, �e mus�te poveda�, ktor� meno s�boru chcete. Hovor�me, �e pr�kaz "��ta argument z termin�lu" (v tomto pr�pade je argumentom meno s�boru). Potom, �o vyvol�te pr�kaz C-x C-f Vyh�adanie s�boru Emacs sa V�s op�ta na meno s�boru. Meno s�boru, ktor� p��ete, sa objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor� sa v�tejto situ�cii naz�va minibuffer. Pre edit�ciu mena s�boru m��ete pou��va� obvykl� edita�n� pr�kazy Emacsu. Zad�vanie mena s�boru (v�eobecne ak�ko�vek vstup z minibuffera) m��ete zru�i� pr�kazom C-g. >> Stla�te C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru�� a tie� to zru�� pr�kaz C-x C-f, ktor� minibuffer pou�il. Tak�e nevyh�ad�te �iadny s�bor. Po nap�san� mena s�boru stla�te <Return>. Pr�kaz C-x C-f potom za�ne pracova� a vyh�ad� s�bor, ktor� ste zvolili. Po skon�en� pr�kazu C-x C-f minibuffer zmizne. Po malej chv�lke sa obsah s�boru objav� na obrazovke a m��ete ho editova�. Ke� chcete zmeny natrvalo ulo�i�, pou�ite pr�kaz C-x C-s Ulo�enie s�boru To skop�ruje text z Emacsu do s�boru. Ke� to sprav�te prv� kr�t, Emacs premenuje p�vodn� s�bor na s�bor s nov�m menom, aby nebol straten�. Nov� meno je vytvoren� pridan�m "~" na koniec p�vodn�ho mena s�boru. Ke� je ukladanie dokon�en�, Emacs zobraz� meno zap�san�ho s�boru. Mali by ste uklada� rozumne �asto, aby ste nestratili pr�li� ve�a pr�ce v pr�pade p�du syst�mu. >> Stla�te C-x C-s pre ulo�enie Va�ej k�pie t�torialu. Malo by to zobrazi� "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky. POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch sp�sob� stla�enie C-x C-s zatuhnutie obrazovky a nevid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu. To znamen�, �e "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu vyh�adajte radu, ako sa vysporiada� s touto "vlastnos�ou". Existuj�ci s�bor m��ete vyh�ada�, aby ste ho mohli prehliada� alebo editova�. M��ete tie� vyh�ada� s�bor, ktor� e�te neexistuje. To je sp�sob, ak�m sa d� vytvori� s�bor v Emacse: vyh�adajte s�bor, ktor� bude na za�iatku pr�zdny a potom za�nite vklada� text ur�en� pre tento s�bor. Ke� po�iadate o ulo�enie, Emacs skuto�ne vytvor� s�bor s textom, ktor� ste vlo�ili. Od tej chv�le sa potom m��ete c�ti�, ako keby ste editovali u� existuj�ci s�bor. * BUFFERY --------- Ak vyh�ad�te pomocou C-x C-f druh� s�bor, prv� s�bor v Emacse zost�va. M��ete sa do� sp� prepn�� jeho op�tovn�m vyh�adan�m pomocou C-x C-f. T�mto sp�sobom m��ete do Emacsu dosta� pomerne ve�a s�borov. >> Vytvorte s�bor pomenovan� "foo" stla�en�m C-x C-f foo <Return>. Potom vlo�te nejak� text, zme�te ho a ulo�te "foo" stla�en�m C-x C-s. Nakoniec stla�te C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, ��m sa vr�tite sp� do t�torialu. Emacs uklad� text ka�d�ho s�boru do objektu naz�van�ho "buffer". Vyh�adanie s�boru vytvor� v Emacse nov� buffer. Ak chcete vidie� zoznam bufferov, ktor� moment�lne existuj� vo Va�om procese Emacs, stla�te: C-x C-b Zoznam bufferov >> Sk�ste teraz C-x C-b. Uvid�te, �e ka�d� buffer m� v zozname meno a m��e tam ma� tie� meno s�boru, ktor�ho text obsahuje. Niektor� buffery nezodpovedaj� s�borom. Napr�klad buffer pomenovan� "*Buffer List*" nem� �iadny s�bor. Je to buffer, ktor� obsahuje zoznam bufferov vytvoren� pomocou C-x C-b. AK�KO�VEK text, ktor� vid�te v emacsovom okne, je v�dy s��as�ou nejak�ho bufferu. >> Stla�te C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov. Ak zmen�te text jedn�ho s�boru a potom vyh�ad�te in� s�bor, nesp�sob� to ulo�enie prv�ho s�boru. Jeho zmeny zost�vaj� v Emacse uchovan� v jemu zodpovedaj�com buffere. Vytvorenie a �prava druh�ho s�boru nem� �iadny vplyv na buffer prv�ho s�boru. To je ve�mi u�ito�n�, ale tie� to znamen�, �e potrebujete vhodn� sp�sob, ako ulo�i� buffer prv�ho s�boru. Nutnos� prepn�� sa sp� pomocou C-x C-f, aby ho bolo mo�n� ulo�i� prostredn�ctvom C-x C-s, by bola nemiestne ob�a�uj�ca. Tak�e m�me C-x s Ulo�enie niektor�ch bufferov C-x s sa V�s sp�ta na ka�d� buffer, ktor� obsahuje zmeny, ktor� ste neulo�ili. Pre ka�d� tak� buffer sa V�s sp�ta, �i ho m� ulo�i�. >> Vlo�te riadok textu a potom stla�te C-x s. Emacs by sa V�s mal op�ta�, �i m� by� ulo�en� buffer nazvan� TUTORIAL.sk. Odpovedzte na t�to ot�zku �no (yes) stla�en�m "y". * ROZ�IROVANIE SADY PR�KAZOV ---------------------------- Existuje omnoho, omnoho viac pr�kazov Emacsu, ako tie, ktor� by v�bec mohli by� rozmiestnen� na v�etky control a meta znaky. Emacs tento probl�m obch�dza prostredn�ctvom X (eXtend) pr�kazu. Ten vznik� dvoma sp�sobmi: C-x Znakov� eXtend. Nasledovan� jedn�m znakom. M-x Pomenovan� pr�kaz eXtend. Nasledovan� dlh�m n�zvom. To s� pr�kazy, ktor� s� v�eobecne u�ito�n�, ale menej �asto pou��van� ako tie, ktor� ste sa u� nau�ili. U� ste videli dva z nich: s�borov� pr�kazy C-x C-f pre vyh�adanie a C-x C-s pre ulo�enie. In� pr�klad je pr�kaz pre ukon�enie Emacsu -- tj. pr�kaz C-x C-c. (Nemajte obavy o stratu zmien, ktor� ste spravili; C-x C-c pon�kne ulo�enie ka�d�ho zmenen�ho s�boru pred t�m, ne� sa Emacs skon��.) C-z je pr�kaz na *do�asn�* opustenie Emacsu -- m��ete sa po �om do spusten�ho Emacsu vr�ti�. Na syst�moch, ktor� to umo��uj�, C-z Emacs "pozastav�"; tzn. vr�ti V�s do shellu, ale Emacs neskon��. V najbe�nej��ch shelloch sa m��ete do Emacsu vr�ti� pr�kazom `fg' alebo pomocou `%emacs'. Na syst�moch, ktor� pozastavovanie procesov nemaj� implementovan�, C-z vytvor� subshell be�iaci pod Emacsom, aby V�m dal �ancu spusti� in� programy a potom sa do Emacsu vr�ti�; nevykon� teda prav� opustenie Emacsu. V tom pr�pade je obvyklou cestou n�vratu zo subshellu do Emacsu shellov� pr�kaz `exit'. Chv�le pre pou�itie C-x C-c nastane, ke� sa chyst�te odhl�si� sa zo syst�mu. Spr�vne je to tie� pri ukon�ovan� Emacsu vyvolan�ho po�tov�m programom a r�znymi in�mi utilitami, preto�e tie nemusia vedie�, ako si poradi� s pozastaven�m Emacsu. Napriek tomu za norm�lnych okolnost�, pokia� sa nechyst�te odhl�si�, je lep�ie Emacs pozastavi� pomocou C-z ako ho ukon�i�. Existuje mnoho C-x pr�kazov. Tu je zoznam t�ch, ktor� ste sa u� nau�ili: C-x C-f Vyh�adanie s�boru C-x C-s Ulo�enie s�boru C-x C-b Zoznam bufferov C-x C-c Ukon�enie Emacsu C-x u Undo Pomenovan� eXtended pr�kazy s� pr�kazy, ktor� s� pou��van� e�te menej, alebo pr�kazy, ktor� s� pou��van� iba v ist�ch m�doch. Pr�kladom je pr�kaz replace-string, ktor� glob�lne nahrad� jeden re�azec in�m. Ke� stla��te M-x, vyp��e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada� meno pr�kazu; v tomto pr�pade "replace-string". Jednoducho nap��te "repl s<TAB>" a Emacs n�zov dopln�. Skon�ite zad�vanie mena pr�kazu pomocou <Return>. Pr�kaz replace-string vy�aduje dva argumenty -- re�azec, ktor� m� by� nahraden�, a re�azec, ktor� ho m� nahradi�. Ka�d� argument mus�te ukon�i� pomocou <Return>. >> Presu�te kurzor na pr�zdny riadok dva riadky pod t�mto. Potom nap��te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>. V�imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdeko�vek sa za aktu�lnou poz�ciou kurzoru vyskytlo. * AUTOMATICK� UKLADANIE ----------------------- Ak ste spravili zmeny v s�bore, ale nem�te ich e�te ulo�en�, m��u by� v pr�pade p�de syst�mu straten�. Aby v�s Emacs pred t�m ochr�nil, periodicky zapisuje "auto save" s�bor pre ka�d� s�bor, ktor� editujete. Meno auto save s�boru m� na za�iatku a na konci #; napr�klad ak sa V� soubor naz�va "hello.c", jeho auto save s�bor sa naz�va "#hello.c#". Ak s�bor ulo��te norm�lnym sp�sobem, Emacs auto save s�bor zma�e. Ak nastane p�d syst�mu, m��ete svoje �pravy obnovi� z auto-save s�boru, a to norm�lnym vyh�adan�m s�boru (toho, ktor� ste editovali, nie auto save s�boru) a n�sledn�m spusten�m M-x recover-file<return>. Na �iados� o potvrdenie odpovedzte zadan�m yes<return> pre pokra�ovanie a obnovenie auto-save d�t. * ECHO OBLAS� ------------- Ke� Emacs vid�, �e p��ete pr�kazy pomaly, ukazuje V�m ich v spodnej �asti obrazovky v oblasti naz�vanej "echo oblast". Echo oblas� obsahuje doln� riadok obrazovky. * STAVOV� RIADOK ---------------- Riadok bezprostredne nad echo oblas�ou sa naz�va "stavov� riadok" ("mode line"). Stavov� riadok vrav� nie�o ako: 2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%---------------- Tento riadok pod�va u�ito�n� inform�ciu o stave Emacsu a texte, ktor� editujete. U� viete, �o znamen� meno s�boru -- je to s�bor, ktor� ste vyh�adali. -NN%-- ozna�uje Va�u aktu�lnu poz�ciu v texte; vrav�, �e NN percent textu je nad horn�m okrajom obrazovky. Ak je za�iatok s�boru na obrazovke, je tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu --Bot--. Ak sa d�vate na tak mal� text, �e sa cel� vojde na obrazovku, stavov� riadok vrav� --All--. Hviezdi�ky bl�zko za�iatku znamenaj�, �e ste text zmenili. Tesne po vyh�adan� alebo ulo�en� s�boru v tejto �asti stavov�ho riadku nie s� �iadne hviezdi�ky, iba poml�ky. �as� stavov�ho riadku v z�tvork�ch vrav�, v ak�ch edita�n�ch m�doch sa nach�dzate. Implicitn� m�d je Fundamental, �o je ten, ktor� moment�lne pou��vate. Je pr�kladom hlavn�ho m�du ("major mode"). Emacs m� cel� rad hlavn�ch m�dov. Niektor� z nich s� ur�en� pre editovanie r�znych programovac�ch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp m�d, Text m�d, at�. V �ubovo�nom okamihu je akt�vny pr�ve jeden hlavn� m�d a jeho meno je mo�n� n�js� v stavovom riadku na mieste, kde je teraz "Fundamental". Ka�d� hlavn� m�d men� chovanie niektor�ch pr�kazov. Napr�klad existuj� pr�kazy pre vytv�ranie koment�rov v programe, a preto�e ka�d� programovac� jazyk m� in� predstavu o tom, ako m� koment�r vyzera�, mus� ka�d� hlavn� m�d vklada� koment�re inak. Ka�d� hlavn� m�d je vlastne meno extended pr�kazu, ktor�m sa do tohoto m�du m��ete prepn��. Napr�klad M-x fundamental-mode je pr�kaz pre prepnutie sa do Fundamental m�du. Ak sa chyst�t meni� slovensk� text, ako napr�klad tento s�bor, pravdepodobne by ste mali pou�i� Text m�d. >> Nap��te M-x text-mode<Return>. Nebojte sa, �iadny z pr�kazov, ktor� ste sa nau�ili, chovanie Emacsu nijako v�znamne nezmen�. M��ete si ale v�imn��, �e M-f a M-b teraz pracuj� s apostrofmi ako so s��as�ou slova. Pred t�m, vo Fundamental m�de, M-f a M-b pracovali s apostrofmi ako odde�ova�mi slov. Hlavn� m�dy oby�ajne robia men�ie zmeny, ako bola t�to: pr�kazy v��inou robia "to ist�", ale v ka�dom hlavnom m�de pracuj� trochu inak. Dokument�ciu k aktu�lnemu hlavn�mu m�du si m��ete zobrazi� stla�en�m C-h m. >> Raz alebo viac kr�t pou�ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali na vrchol obrazovky. >> Stla�te C-h m, aby ste videli, ako sa Text m�d l��i od Fundamental m�du. >> Stla�te C-x 1 pre odstr�nenie dokument�cie z obrazovky. Hlavn� m�dy sa naz�vaj� hlavn� preto, �e tie� existuj� ved�aj�ie m�dy (minor modes). Ved�aj�ie m�dy nie s� alternat�vou k hlavn�m m�dom, ale ich mal� modifik�cie. Ka�d� ved�aj�� m�d m��e by� zapnut� alebo vypnut� s�m o sebe nez�visle na v�etk�ch ostatn�ch ved�aj��ch m�doch a nez�visle na hlavnom m�de. Tak�e nemus�te pou��va� �iadny ved�aj�� m�d alebo m��ete pou��va� jeden ved�aj�� m�d alebo �ubovo�n� kombin�ciu nieko�k�ch ved�aj��ch m�dov. Jedn�m z ve�mi u�ito�n�ch ved�aj��ch m�dov, hlavne pre �pravy slovensk�ch textov, je Auto Fill m�d. Ke� je tento m�d zapnut�, Emacs zalom� riadok medzi dvoma slovami, kedyko�vek vklad�te text a riadok sa stane pr�li� dlh�m. Auto Fill m�d m��ete zapn�� vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>. Ak je tento m�d zapnut�, m��ete ho vypn�� vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>. Ak je m�d vypnut�, tento pr�kaz ho zap�na, a ak je m�d zapnut�, tak ho tento pr�kaz vyp�na. Vrav�me, �e tento pr�kaz prep�na ("toggles") tento m�d. >> Nap��te te�a M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " st�le dookola tak dlho, pokia� neuvid�te, ako sa vkladan� riadok rozdel� na dva riadky. Do textu mus�te vklada� medzery preto, �e Auto Fill m�d zalamuje riadky iba v medzer�ch. Okraj je obvykle nastaven� na 70 znakov, ale m��ete to zmeni� pr�kazom C-x f. Hodnotu okraju, ktor� si prajete, by ste mali preda� ako numerick� argument. >> Nap��te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f). Potom nap��te nejak� text a pozorujte, ako Emacs vyp��a riadky po 20. znakoch. Potom nastavte okraj sp� na 70 op�tovn�m pou�it�m C-x f. Ak sprav�te zmeny uprostred odstavca, Auto Fill m�d ho nepreform�tuje. Pre preform�tovanie odstavca stla�te M-q (Meta-q) s kurzorom vn�tri odstavca. >> Presu�te kurzor do predch�dzaj�ceho odstavcu a stla�te M-q. * VYH�AD�VANIE -------------- Emacs vie v texte vyh�ad�va� re�azce (tj. skupiny spojen�ch znakov alebo slov) smerom vpred alebo vzad. H�adanie re�azca je pr�kaz pres�vaj�ci kurzor; presunie kurzor na najbli��ie miesto, kde sa tento re�azec nach�dza. Vyh�ad�vac� pr�kaz Emacsu sa l��i od vyh�ad�vac�ch pr�kazov v��iny editorov v tom zmysle, �e je "inkrement�lny". To znamen�, �e vyh�ad�vanie sa rob� u� v okam�iku, ke� zad�vate h�adan� re�azec. Pr�kaz pre h�adanie vpred je C-s a pre h�adanie vzad C-r. POZOR! E�te to nesk��ajte. Ke� stla��te C-s, uvid�te v echo oblasti prompt "I-search". To V�m vrav�, �e Emacs sa nach�za v stave, ktor� sa naz�va inkrement�lne h�adanie, a �ak�, k�m mu zad�te, �o chcete h�ada�. <RET> h�adanie ukon��. >> Teraz za�nite h�adanie stla�en�m C-s. POMALY, p�smeno po p�smene, p��te slovo 'kurzor'. Po ka�dom p�smene si v�imnite, �o sa deje s kurzorom. Teraz ste vyh�adali "kurzor" prv� kr�t. >> Stla�te C-s znova, aby ste na�li �al�� v�skyt slova "kurzor". >> Teraz �tyri kr�t stla�te <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor pres�va. >> Stla�te <RET> pre ukon�enie h�adania. Videli ste, �o sa stalo? Emacs sa v inkrement�lnom h�adan� pok��a prejs� na �al�� v�skyt re�azca, ktor� ste dosia� nap�sali. Ak chcete prejs� na �al�� v�skyt 'kurzor', jednoducho stla�te C-s zas. Ak u� �iadny tak� v�skyt nie je, Emacs p�pne a povie V�m, �e h�adanie moment�lne "zlyh�va", C-g h�adanie ukon��. POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch stla�enie C-s sp�sob� zatuhnutie obrazovky a neuvid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu. To znamen�, �e "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom vyh�adajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu radu, ako ob�s� t�to "vlastnos�". Ak uprostred inkrement�lneho h�adania stla��te <Delete>, uvid�te, �e posledn� znak v h�adanom re�azci zmizne a h�adanie sa vracia na posledn� miesto h�adania. Predpokladajme napr�klad, �e ste nap�sali "c", aby ste na�li prv� v�skyt "k". Ak teraz stla��te "u", kurzor sa presunie na prv� v�skyt "ku". Teraz stla�te <Delete>. To vyma�e "u" z h�adan�ho re�azca a kurzor sa presunie sp� na prv� v�skyt "k". Ak uprostred h�adania stla��te control alebo meta znak (s nieko�k�mi v�nimkami -- znaky, ktor� s� �peci�lne v h�adan�, ako C-s a C-r), h�adanie bude ukon�en�. C-s za��na h�adanie, ktor� h�ad� ak�ko�vek v�skyt h�adan�ho re�azca ZA aktu�lnu poz�ciu kurzoru. Ak chcete nie�o h�ada� v predch�dzaj�com texte, stla�te namiesto C-s C-r. V�etko, �o sme povedali o C-s, plat� tie� o C-r okrem toho, �e smer h�adania je opa�n�. * VIAC OKIEN ------------ Jednou z pekn�ch vlastnost� Emacsu je to, �e m��e na obrazovke zobrazi� viac okien s��asne. >> Presu�te kurzor na tento riadok a stla�te C-u 0 C-l. >> Ak stla��te C-x 2, obrazovka sa rozdel� na dve okn�. Obidve okn� zobrazuj� tento t�torial. Kurzor zost�va na vrchu okna. >> Stla�te C-M-v pre rolovanie spodn�ho okna. (Ak nem�te skuto�n� kl�vesu Meta, stla�te ESC C-v.) >> Stla�te C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do doln�ho okna. >> Pou�ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie. Pokra�ujte v ��tan� t�chto in�trukci� v hornom okne. >> Znovu stla�te C-x o pre presun kurzoru sp� do horn�ho okna. Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol p�vodne. M��ete �alej pou��va� C-x o pre prep�nanie medzi oknami. Ka�d� okno m� svoju vlastn� poz�ciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno. V�etky obvykl� edita�n� pr�kazy platia pre okno, v ktorom sa nach�dza kurzor. Toto okno naz�vame "akt�vne okno" ("selected window"). Pr�kaz C-M-v je ve�mi u�ito�n�, ak v jednom okne editujete text a druh� okno pou��vate iba pre preh�ad. M��ete nech�va� kurzor st�le v okne, kde editujete, a postupova� po druhom okne pomocou C-M-v. C-M-v je pr�kladom CONTROL-META znaku. Ak m�te skuto�n� META kl�vesu, m��ete vyvola� C-M-v pridr�an�m oboch kl�ves CTRL a META pri stla�en� v. Nez�le�� na tom, �i stla��te ako prv� kl�vesu CTRL alebo META, preto�e obe tieto kl�vesy funguj� ako modifik�tory kl�ves, ktor� stla��te. Ak nem�te skuto�n� META kl�vesu, m��ete namiesto nej pou�i� ESC, na porad� z�le��: mus�te stla�i� ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatn� znak, a nie modifik�tor. >> Stla�te C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili doln�ho okna. (Ak by ste C-x 1 stla�ili v dolnom okne, odstr�nilo by to horn� okno. Ch�pte tento pr�kaz ako "ponechaj akur�t jedno okno -- to, v ktorom akur�t som".) Nemus�te v oboch okn�ch zobrazova� ten ist� buffer. Ak pou�ijete C-x C-f pre vyh�adanie s�boru v jednom z okien, druh� okno sa nezmen�. M��ete vyh�ad�va� s�bory v oboch okn�ch nez�visle. Tu je �al�� sp�sob, ako vyu�i� dve okn� na zobrazenie dvoch r�znych vec�: >> Stla�te C-x 4 C-f nasledovan� menom niektor�ho z Va�ich s�borov. Dokon�ite to pomocou <Return>. Vid�te zadan� s�bor v dolnom okne. Presunul sa tam aj kurzor. >> Stla�te C-x o pre presun sp� do horn�ho okna a C-x 1 pre zmazanie doln�ho okna. * REKURZ�VNE EDITA�N� �ROVNE ---------------------------- Ob�as sa dostanete do nie�oho, �o sa naz�va "rekurz�vna edita�n� �rove�" ("recursive editing level"). To je indikovan� hranat�mi z�tvorkami v stavovom riadku obklopuj�cemu z�tvorky okolo mena hlavn�ho m�du. Napr�klad m��ete vidie� [(Fundamental)] namiesto (Fundamental). Aby ste sa dostali z rekurz�vnej edita�nej �rovne, stla�te ESC ESC ESC. To je v�eobecn� "vyskakovac�" pr�kaz. M��ete ho pou�i� tie� pre odstr�nenie niektor�ch okien a vysko�enie z minibuffera. >> Stla�te M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stla�te ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von. Z rekurz�vnej edita�nej �rovne nem��ete vysko�i� pomocou C-g. To preto, �e C-g je vyu��van� pre ru�enie pr�kazov a argumentov VO VN�TRI rekurz�vnej edita�nej vrstvy. * Z�SKANIE �AL�EJ N�POVEDY -------------------------- V tomto t�toriale sme sa pok�sili V�m poskytn�� dostatok inform�ci�, aby ste mohli za�a� Emacs pou��va�. V Emacse je toho to�ko, �e by bolo nemo�n� to v�etko objasni� v tomto n�vode. V ka�dom pr�pade sa o Emacse m��ete nau�i� viac, preto�e m� ve�a u�ito�n�ch vlastnost�. Emacs pon�ka pr�kazy pre ��tanie dokument�cie svojich pr�kazov. V�etky tieto "help" pr�kazy za��naj� znakom Control-h, ktor� sa naz�va "help znak". Pre pou�itie vlastnost� n�povedy stla�te znak C-h a potom znak hovoriaci, ak� druh n�povedy si �iadate. Ak ste NAOZAJ straten�, stla�te C-h ? a Emacs V�m povie, ak� druhy n�povedy V�m m��e poskytn��. Ak ste stla�ili C-h a potom ste sa rozhodli, �e �iadnu n�povedu nechcete, jednoducho ju zru�te stla�en�m C-g. (Na niektor�ch po��ta�och je v�znam znaku C-h zmenen�. To by naozaj nemalo by� v�eobecn�m nastaven�m pre v�etk�ch pou��vate�ov, tak�e m�te pr�vo pos�a�ova� sa syst�mov�mu administr�torovi. Do tej doby, ak C-h nezobrazuje hl�senie o n�povede v dolnej �asti obrazovky, sk�ste namiesto toho pou��va� kl�vesu F1 alebo M-x help RET.) Najz�kladnej�� pr�kaz n�povedy je C-h c. Stla�te C-h, znak c a kl�vesov� pr�kaz; Emacs potom zobraz� ve�mi stru�n� popis pr�kazu. >> Stla�te C-h c Control-p. Hl�senie by malo vyzera� asi takto C-p runs the command previous-line To v�m oznamuje "meno funkcie". Men� funkci� s� pou��van� hlavne pre konfigur�ciu a roz�irovanie Emacsu. Ale preto�e men� funkci� s� volen� tak, aby nazna�ovali, �o zodpovedaj�ci pr�kaz rob�, m��u sl��i� tie� ako ve�mi stru�n� dokument�cia -- dostato�n� na to, aby V�m pripomenula pr�kazy, ktor� ste sa u� nau�ili. Viacznakov� pr�kazy ako C-x C-s a (ak nem�te META, EDIT ani ALT kl�vesu) <ESC>v s� pre C-h c povolen� tie�. Na z�skanie viac inform�ci� o pr�kaze pou�ite namiesto C-h c C-h k. >> Stla�te C-h k Control-p. To zobraz� dokument�ciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak v�stup pre��tate, stla�te C-x 1, aby ste sa textu n�povedy zbavili. Nemus�te to robi� hne�. M��ete chv��u editova� a nazera� do textu n�povedy a a� potom stla�i� C-x 1. Tu s� �al�ie u�ito�n� vo�by C-h: C-h f Popis funkcie. Zad�v�te meno funkcie. >> Sk�ste nap�sa� C-h f previous-line<Return>. To vyp��e v�etky inform�cie, ktor� Emacs m� o funkcii implementuj�cej pr�kaz C-p. Podobn� pr�kaz C-h v zobraz� dokument�ciu premennej, ktorej hodnotu m��ete nastavi� pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej mus�te zada�, a� ke� sa na� Emacs sp�ta. C-h a Pr�kazov� apropos. Zadajte k���ov� slovo a Emacs vyp��e v�etky pr�kazy, ktor�ch meno obsahuje toto k���ov� slovo. V�etky tieto pr�kazy m��u by� vyvolan� pomocou Meta-x. Pre niektor� pr�kazy pr�kazov� apropos vyp��e tie� jedno alebo dvojznakov� sekvencie, ktor� vykon�vaj� ten ist� pr�kaz. >> Nap��te C-h a file<Return>. To zobraz� v druhom okne zoznam v�etk�ch M-x pr�kazov obsahuj�cich "file" vo svojom n�zve. Znakov� pr�kazy ako C-x C-f uvid�te vyp�san� ved�a zodpovedaj�cich mien pr�kazov ako find-file. >> Stla�te C-M-v pre posun okna s n�povedou. Urobte to viac kr�t. >> Stla�te C-x 1 pre zmazanie okna s n�povedou. C-h i ��tanie on-line manu�lov (tie� Info). Tento pr�kaz V�s prepne do �peci�lneho buffera s n�zvom `*info*', v ktorom m��ete ��ta� on-line manu�ly pre bal�ky in�talovan� na va�om syst�me. Ak stla��te m emacs <Return>, m��ete si napr�klad pre��ta� manu�l k Emacsu. Ak ste doteraz nikdy nepou��vali Info, stla�te ? a Emacs v�m predstav� hlavn� mo�nosti m�du pre Info. Ak toto predstavenie absolvujete, mali by ste pou��va� Info manu�l Emacsu ako svoju prim�rnu dokument�ciu. * Z�VER ------- Nezabudnite, Emacs ukon��te vykonan�m pr�kazu C-x C-c. Pre do�asn� odskok do shellu, z ktor�ho sa do Emacsu m��ete op� vr�ti�, pou�ite C-z. Z�merom tohto t�torialu je by� zrozumite�n� v�etk�m nov�m pou��vate�om, tak�e ak naraz�te na nie�o nejasn�ho, tak nez�fajte a ned�vajte to za vinu sebe -- s�a�ujte sa! KOP�ROVANIE ----------- Tento t�torial vych�dza z dllhej rady emacsov�ch t�torialov za�atej t�torialom nap�san�m Stuartom Cracraftom pre p�vodn� Emacs. T�to verzia t�torialu je, podobne ako GNU Emacs, chr�nen� copyrightom a je ��ren� s povolen�m distribuova� k�pie za ist�ch podmienok: Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation Ka�d�mu je zaru�en� pr�vo vytv�ra� a distribuova� presn� k�pie tohto dokumentu tak, ako ho dostal, na akomko�vek m�diu, s t�m, �e bude zachovan� t�to pozn�mka o autorstve a pozn�mka o povolen�, a �e distrib�tor zaru�uje pr�jemcovi pr�vo na �al�iu redistrib�ciu povolen� touto pozn�mkou. Je zaru�en� pr�vo distribuova� modifikovan� verzie tohto dokumentu alebo jeho �ast� pod hore uveden�mi podmienkami za predpokladu, �e obsahuje jasn� pozn�mky uv�dzaj�ce, kto urobil posledn� �pravy. Podmienky pre kop�rovanie Emacsu samotn�ho s� zlo�itej�ie, ale v rovnakom duchu. Pre��tajte si, pros�m, s�bor COPYING a potom dajte k�pie GNU Emacsu svojim priate�om. Pom�hajte potla�ova� softwarov� ob�trukciu ("vlastn�ctvo") pou��van�m, p�san�m a zdie�an�m free softwaru! ;;; Local Variables: ;;; coding: iso-latin-2 ;;; End: