771
+ − 1 Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
+ − 2 Do �e�tiny prelo�il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>.
+ − 3 Do sloven�iny prelo�il Miroslav Va�ko <vasko@debian.cz>
+ − 4
+ − 5 M�te pred sebou t�torial k Emacsu.
+ − 6
+ − 7 Pr�kazy Emacsu v�eobecne vyu��vaj� kl�vesu CONTROL (ob�as ozna�ovan� ako CTRL
+ − 8 alebo CTL) alebo kl�vesu META (ob�as ozna�ovan� EDIT alebo ALT). Aby sme
+ − 9 tieto n�zvy nemuseli st�le p�sa� v plnom znen�, budeme pou��va� nasleduj�ce
+ − 10 skratky:
+ − 11
+ − 12 C-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu CONTROL a stla�i� znak <chr>.
+ − 13 Teda C-f znamen�: podr�te kl�vesu CONTROL a stla�te f.
+ − 14 M-<chr> znamen� podr�a� kl�vesu META, EDIT alebo ALT a stla�i� <chr>.
+ − 15 Ak nem�te �iadnu z kl�ves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
+ − 16 stla�te a pustite kl�vesu ESC a potom <chr>. Kl�vesu ESC budeme
+ − 17 ozna�ova� <ESC>.
+ − 18
+ − 19 D�le�it� pozn�mka: pr�cu s Emacsom ukon��te stla�en�m C-x C-c (dva znaky).
+ − 20 Znaky ">>" na �avom okraji ozna�uj� miesta, kde si m�te vysk��a� pr�kaz.
+ − 21 Napr�klad:
+ − 22 <<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
+ − 23 >> Teraz stla�te C-v (view next screen) pre posun na �al�iu obrazovku.
+ − 24 (Smelo do toho, spravte to pridr�an�m kl�vesy control a stla�en�m v.)
+ − 25 Od tejto chv�le by ste toto mali robi� ak do��tate zobrazen�
+ − 26 obrazovku.
+ − 27
+ − 28 V�imnite si, �e pri posuve obrazoviek v�dy zost�vaj� zobrazen� dva riadky
+ − 29 z predch�dzaj�cej obrazovky; to poskytuje ur�it� n�v�znos� pri postupnom
+ − 30 ��tan� textu.
+ − 31
+ − 32 Prv� vec, ktor� potrebujete vedie� je, ako sa v textu pohybova�
+ − 33 z jedn�ho miesta na druh�. U� viete, ako sa posun�� o jednu obrazovku
+ − 34 vpred, pomocou C-v. Na prechod o obrazovku sp� pou�ite M-v
+ − 35 (podr�te kl�vesu META a stla�te v alebo stla�te <ESC>v ak
+ − 36 nem�te kl�vesy META, EDIT ani ALT).
+ − 37
+ − 38 >> Sk�ste stla�i� M-v a potom C-v, nieko�ko kr�t to zopakujte.
+ − 39
+ − 40
+ − 41 * ZHRNUTIE
+ − 42 ----------
+ − 43
+ − 44 Na prezeranie obrazovkov�ch str�nok s� u�ito�n� nasleduj�ce pr�kazy:
+ − 45
+ − 46 C-v posuv o obrazovku vpred
+ − 47 M-v Posuv o obrazovku sp�
+ − 48 C-l Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie cel�ho textu,
+ − 49 pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
+ − 50 (Ide o control-L a nie control-1.)
+ − 51
+ − 52 >> N�jdite kurzor a zapam�tajte si, ak� je okolo neho text.
+ − 53 Potom stla�te C-l.
+ − 54 N�jdite kurzor znovu a v�imnite si, �e je okolo neho ten ist� text.
+ − 55
+ − 56
+ − 57 * Z�KLADN� OVL�DANIE KURZORU
+ − 58 ----------------------------
+ − 59
+ − 60 Pohyb medzi obrazovkami je u�ito�n�, ale ako sa premiestnime na konkr�tne
+ − 61 miesto v texte na obrazovke?
+ − 62
+ − 63 Je to mo�n� dosiahnu� nieko�k�mi sp�sobmi. Najz�kladnej��m sp�sobom je
+ − 64 pou�itie pr�kazov C-p, C-b, C-f a C-n. Ka�d� z t�chto pr�kazov presunie
+ − 65 kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo st�pec v danom smere.
+ − 66 Tu je tabu�ka zn�zor�uj�ca smer posunu kurzoru vyvolan� t�mito �tyrmi
+ − 67 pr�kazmi:
+ − 68
+ − 69 Predch�dzaj�ci riadok, C-p
+ − 70 :
+ − 71 :
+ − 72 Dozadu, C-b .... Moment�lna poz�cia kurzoru .... Dopredu, C-f
+ − 73 :
+ − 74 :
+ − 75 Nasleduj�ci riadok, C-n
+ − 76
+ − 77 >> Presu�te kurzor na prostredn� riadok tohto diagramu pomocou
+ − 78 C-n alebo C-p. Potom stla�te C-l, aby ste na obrazovke videli cel�
+ − 79 diagram vycentrovan�.
+ − 80
+ − 81 Pravdepodobne si tieto pr�kazy �ahko zapam�t�te pod�a za�iato�n�ch p�smen
+ − 82 anglick�ch n�zvov: P ako previous (predch�dzaj�ci), N ako next (nasleduj�ci),
+ − 83 B ako backward (sp�), F ako forward (vpred). S� to z�kladn� pr�kazy pre
+ − 84 pohyb kurzoru a budete ich pou��va� st�le, tak�e by bolo ve�mi vhodn�, keby
+ − 85 ste sa ich teraz nau�ili.
+ − 86
+ − 87 >> Stla�te nieko�ko kr�t C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.
+ − 88
+ − 89 >> Posu�te kurzor dovn�tra riadku pomocou nieko�k�ch C-f a potom hore
+ − 90 stla�en�m C-p. Pozorujte, �o C-p rob�, ke� je kurzor uprostred riadku.
+ − 91
+ − 92 Ka�d� riadok textu kon�� znakom nov�ho riadku, ktor� ho odde�uje od
+ − 93 nasleduj�ceho riadku. Znakom nov�ho riadku by mal by� ukon�en� aj posledn�
+ − 94 riadok s�boru (napriek tomu, �e to Emacs nevy�aduje).
+ − 95
+ − 96 >> Vysk��ajte C-b na za�iatku riadku. Kurzor by sa mal presun�� na koniec
+ − 97 predch�dzaj�ceho riadku, preto�e ho t�m presuniete cez znak nov�ho riadku.
+ − 98
+ − 99 C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku d�jde k presunu na
+ − 100 �al�� riadok.
+ − 101
+ − 102 >> Stla�te nieko�kokr�t C-b, tak�e uvid�te, kde sa nach�dza kurzor.
+ − 103 Potom stl��ajte C-f, aby ste sa vr�tili na koniec riadku.
+ − 104 Potom stla�te e�te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasleduj�ci
+ − 105 riadok.
+ − 106
+ − 107 Ke� kurzorom prejdete cez horn� alebo doln� okraj obrazovky, posunie sa
+ − 108 text za pr�slu�n�m okrajom na obrazovku. T�to vlastnos� sa naz�va
+ − 109 "scrollovanie". Umo��uje premiestni� kurzor na �ubovo�n� miesto v texte,
+ − 110 bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.
+ − 111
+ − 112 >> Sk�ste posun�� kurzor pod doln� okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
+ − 113 �o sa stane.
+ − 114
+ − 115 Ak je posun po znakoch pr�li� pomal�, m��ete sa pohybova� po
+ − 116 slov�ch. M-f (Meta-f) rob� posun o slovo vpred a M-b rob� posun
+ − 117 o slovo sp�.
+ − 118
+ − 119 >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b.
+ − 120
+ − 121 Ak sa kurzor nach�dza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
+ − 122 tohto slova. Ak sa nach�dza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
+ − 123 kurzor na koniec nasleduj�ceho slova. M-b pracuje analogicky v opa�nom
+ − 124 smere.
+ − 125
+ − 126 >> Stla�te nieko�ko kr�t M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
+ − 127 v�sledky pr�kazov M-f a M-b vykon�van�ch z r�znych miest vn�tri slov
+ − 128 a medzi nimi.
+ − 129
+ − 130 V�imnite si anal�gie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
+ − 131 strane druhej. Meta znaky s� ve�mi �asto vyu��van� pre oper�cie
+ − 132 vz�ahuj�ce sa na entity definovan� jazykom (slov�, vety, odstavce),
+ − 133 naopak Control znaky pracuj� na z�kladn�ch prvkoch nez�visl�ch na tom,
+ − 134 �o pr�ve editujete (znaky, riadky, a pod.).
+ − 135
+ − 136 T�to anal�gia plat� tie� pre riadky a vety: C-a a C-e vykon�va presun
+ − 137 na za�iatok a koniec riadku, M-a a M-e vykon�va presun na za�iatok a koniec
+ − 138 vety.
+ − 139
+ − 140 >> Sk�ste nieko�ko kr�t C-a a potom nieko�ko kr�t C-e.
+ − 141 Sk�ste nieko�ko kr�t M-a a potom nieko�ko kr�t M-e.
+ − 142
+ − 143 V�imnite si, �e opakovan� C-a nerob� ni�, ale opakovan� M-a v�dy
+ − 144 vykon� presun na �al�iu vetu. Princ�pu anal�gie to s�ce pr�li�
+ − 145 nezodpoved�, ale napriek tomu je toto chovanie mo�n� pova�ova� za prirodzen�.
+ − 146
+ − 147 Poz�cia kurzoru v texte sa tie� naz�va "bod" ("point"). Aby sme to
+ − 148 parafr�zovali, kurzor je vidie� na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen�
+ − 149 v texte.
+ − 150
+ − 151 Tu je preh�ad jednoduch�ch oper�ci� pre pohyb kurzoru vr�tane pr�kazov pre
+ − 152 pohyb medzi slovami a vetami:
+ − 153
+ − 154 C-f Presun o znak vpred
+ − 155 C-b Presun o znak sp�
+ − 156
+ − 157 M-f Presun o slovo vpred
+ − 158 M-b Presun o slovo sp�
+ − 159
+ − 160 C-n Presun na nasleduj�ci riadok
+ − 161 C-p Presun na predch�dzaj�ci riadok
+ − 162
+ − 163 C-a Presun na za�iatok riadku
+ − 164 C-e Presun na koniec riadku
+ − 165
+ − 166 M-a Presun sp� na za�iatok vety
+ − 167 M-e Presun vpred na koniec vety
+ − 168
+ − 169 >> Vysk��ajte si teraz nieko�ko kr�t v�etky tieto pr�kazy kv�li cviku.
+ − 170 S� to najpou��vanej�ie pr�kazy.
+ − 171
+ − 172 �al�ie dva d�le�it� pr�kazy pre pohyb kurzoru s� M-< (Meta men�ie-ako),
+ − 173 ktor� vykon� presun na za�iatok cel�ho textu, a M-> (Meta v���-ako),
+ − 174 ktor� vykon� presun na koniec cel�ho textu.
+ − 175
+ − 176 Na v��ine termin�lov je "<" nad �iarkou, tak�e pre vyvolanie tohto znaku
+ − 177 mus�te pou�i� kl�vesu Shift. Na t�chto termin�loch je teda nutn� pou�i�
+ − 178 kl�vesu Shift aj v pr�pade pr�kazu M-<; bez kl�vesy Shift by ste stla�ili
+ − 179 M-�iarka.
+ − 180
+ − 181 >> Sk�ste teraz M-< pre presun na za�iatok t�torialu.
+ − 182 Pou�ite potom opakovane C-v, aby ste sa op� vr�tili sem.
+ − 183
+ − 184 >> Sk�ste teraz M-> pre presun na koniec t�torialu.
+ − 185 Pou�ite potom opakovane M-v, aby ste sa op� vr�tili sem.
+ − 186
+ − 187 Kurzor m��ete pres�va� tie� pomocou kurzorov�ch kl�ves (kl�vesy
+ − 188 so ��pkami), ak ich V� termin�l m�. My V�m v�ak doporu�ujeme nau�i� sa
+ − 189 C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch d�vodov. Za prv�, tieto kl�vesy funguj�
+ − 190 na v�etk�ch typoch termin�lov. Za druh�, akon�hle raz z�skate cvik
+ − 191 v pou��van� Emacsu, zist�te, �e pou��v�nie t�chto CTRL znakov je
+ − 192 r�chlej�ie ako pou��vanie kurzorov�ch kl�ves (preto�e nemus�te pres�va�
+ − 193 ruku z p�sacej poz�cie). Za tretie, ak si zvyknete pou��va� tieto CTRL-znak
+ − 194 pr�kazy, �ahko sa nau��te pou��va� in� pokro�il� pr�kazy pre pohyb
+ − 195 kurzoru.
+ − 196
+ − 197 V��ina pr�kazov Emacsu akceptuje numerick� argument; ten pre v��inu
+ − 198 pr�kazov sl��i ako opakova�. Po�et opakovan� pr�kazu zad�te
+ − 199 prostredn�ctvom stla�enia C-u nasledovan�ho stla�en�m pr�slu�n�ch ��slic pred
+ − 200 vyvolan�m pr�kazu. Ak m�te META (alebo EDIT �i ALT) kl�vesu, existuje
+ − 201 alternat�vna mo�nos� zadania numerick�ho argumentu: pridr�te kl�vesu META
+ − 202 a stla�te pr�slu�n� ��slice. Doporu�ujeme nau�i� sa C-u met�du,
+ − 203 preto�e t� funguje na akomko�vek termin�le.
+ − 204
+ − 205 Napr�klad C-u 8 C-f vykon� presun o osem znakov vpred.
+ − 206
+ − 207 V��ina pr�kazov pou��va numerick� argument ako opakova�. Ist�
+ − 208 v�nimo�n� pr�kazy ho pou��vaj� in�m sp�sobom. Medzi tieto v�nimky patr�
+ − 209 C-v a M-v. Ak dostan� numerick� argument, posun� obrazovku hore
+ − 210 alebo dole o zodpovedaj�ci po�et riadkov namiesto obrazoviek. Napr�klad
+ − 211 C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.
+ − 212
+ − 213 >> Sk�ste teraz stla�i� C-u 8 C-v.
+ − 214
+ − 215 To by malo posun�� obrazovku o 8 riadkov hore. Pokia� by ste ju chceli
+ − 216 posun�� nasp� dole, m��ete da� argument pr�kazu M-v.
+ − 217
+ − 218 Ak pou��vate X Windows, mali by ste ma� na �avej strane emacsov�ho okna
+ − 219 vysok� obd�nikov� oblas�, nazvan� scrollbar. M��ete potom text
+ − 220 pos�va� klikan�m my�ou na scrollbar.
+ − 221
+ − 222 >> Sk�ste stla�i� prostredn� tla��tko na vrchole zv�raznenej oblasti
+ − 223 vo vn�tri scrollbaru. To by malo text posun�� na poz�ciu dan� t�m, ako
+ − 224 vysoko alebo n�zko ste klikli.
+ − 225
+ − 226 >> Sk�ste pri stla�enom prostrednom tla�idle pos�va� my�ou hore a dole.
+ − 227 Uvid�te, ako sa text pos�va hore a dole pod�a toho, ako
+ − 228 h�bete my�ou.
+ − 229
+ − 230
+ − 231 * KE� EMACS NEREAGUJE
+ − 232 ---------------------
+ − 233
+ − 234 Ak Emacs prestane reagova� na Va�e pr�kazy, m��ete prebiehaj�cu
+ − 235 �innos� bezpe�ne zastavi� pomocou C-g. Pomocou C-g m��ete zastavi�
+ − 236 pr�kaz, ktor�ho �innos� trv� pr�li� dlho.
+ − 237
+ − 238 C-g m��ete pou�i� tie� pre odstr�nenie numerick�ho argumentu pr�kazu,
+ − 239 ktor� nechcete dokon�i�.
+ − 240
+ − 241 >> Stla�te C-u 100 pre vytvorenie numerick�ho argumentu 100 a potom
+ − 242 stla�te C-g. Teraz stla�te C-f. Kurzor by sa mal posun�� iba
+ − 243 o jeden znak, preto�e ste argument zru�ili prostredn�ctvom
+ − 244 C-g.
+ − 245
+ − 246 Ak ste omylom stla�ili <ESC>, m��ete sa ho zbavi� pomocou C-g.
+ − 247
+ − 248
+ − 249 * DEAKTIVOVAN� PR�KAZY
+ − 250 ----------------------
+ − 251
+ − 252 Niektor� pr�kazy Emacsu s� "deaktivovan�" ("disabled"), aby ich
+ − 253 za��naj�ci pou��vatelia nemohli vyvola� n�hodne.
+ − 254
+ − 255 Ak vyvol�te niektor� z deaktivovan�ch pr�kazov, Emacs zobraz� hl�senie
+ − 256 oznamuj�ce, ktor� pr�kaz to bol, s ot�zkou, �i chcete tento pr�kaz
+ − 257 vykona�.
+ − 258
+ − 259 Ak naozaj chcete pr�kaz vysk��a�, stla�te medzern�k ako odpove�
+ − 260 na t�to ot�zku. Zvy�ajne, ak nechcete deaktivovan� pr�kaz
+ − 261 vykona�, odpovedzte na t�to ot�zku pomocou "n".
+ − 262
+ − 263 >> Stla�te <ESC> : (�o je deaktivovan� pr�kaz),
+ − 264 potom na ot�zku odpovedzte n.
+ − 265
+ − 266
+ − 267 * OKN�
+ − 268 ------
+ − 269
+ − 270 Emacs m��e ma� nieko�ko okien (windows), pritom ka�d� z nich zobrazuje svoj
+ − 271 vlastn� text. Ako viac okien pou��va�, objasn�me nesk�r. Teraz chceme
+ − 272 objasni�, ako sa zbavi� nadbyto�n�ch okien a vr�ti� sa do z�kladnej
+ − 273 jednookennej edit�cie. Je to jednoduch�:
+ − 274
+ − 275 C-x 1 Jedno okno (tj. zru�enie v�etk�ch ostatn�ch okien)
+ − 276
+ − 277 Teda vlo�enie Control-x nasledovan� ��slicou 1. C-x 1 roz��ri okno
+ − 278 obsahuj�ce kurzor cez cel� obrazovku. Zru�� to v�etky ostatn� okn�.
+ − 279
+ − 280 >> Stla�te Control-h k Control-f.
+ − 281 Pozorujte, ako sa aktu�lne okno zmen�� a objav� sa nov� okno
+ − 282 kv�li zobrazeniu dokument�cie pre pr�kaz Control-f.
+ − 283
+ − 284 >> Stla�te C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokument�ciou zmizne.
+ − 285
+ − 286
+ − 287 * VKLADANIE A MAZANIE
+ − 288 ---------------------
+ − 289
+ − 290 Ak chcete vlo�i� text, proste ho nap��te. Znaky, ktor� vid�te,
+ − 291 ako A, 7, *, at�., s� Emacsom ch�pan� ako text a vkladan� okam�ite.
+ − 292 Pre vlo�enie znaku nov�ho riadku stla�te <Return> (kl�vesu Enter).
+ − 293
+ − 294 Posledn� znak, ktor� ste nap�sali, m��ete zmaza� stla�en�m <Delete>.
+ − 295 <Delete> je kl�vesa, ktor� m��e by� na kl�vesnici ozna�en� "Del".
+ − 296 V niektor�ch pr�padoch ako <Delete> sl��i kl�vesa "Backspace", av�ak nie
+ − 297 v�dy!
+ − 298
+ − 299 V�eobecnej�ie, <Delete> ma�e znak bezprostredne pred moment�lnou poz�ciou
+ − 300 kurzoru.
+ − 301
+ − 302 >> Vykonajte to teraz -- nap��te nieko�ko znakov a potom ich zma�te
+ − 303 nieko�k�mi stla�eniami <Delete>. Nebojte sa zmien v tomto s�bore;
+ − 304 origin�lny t�torial sa nezmen�. Toto je Va�a osobn� k�pia.
+ − 305
+ − 306 Ke� sa riadok textu zv��� nato�ko, �e presiahne jeden riadok obrazovky,
+ − 307 je zobrazen� na viacer�ch riadkoch obrazovky. Riadok textu, ktor� pokra�uje na
+ − 308 �al�om riadku obrazovky, je indikovan� sp�tn�m lom�tkom ("\") na pravom
+ − 309 okraji obrazovky.
+ − 310
+ − 311 >> Vkladajte text, pokia� nedosiahnete prav�ho okraju, a pokra�ujte vo
+ − 312 vkladan�. Objav� sa V�m pokra�ovac� riadok.
+ − 313
+ − 314 >> Pou�ite <Delete> pre zmazanie textu, pokia� se riadok textu op� nevojde na
+ − 315 jeden riadok obrazovky. Pokra�ovac� riadok zmizne.
+ − 316
+ − 317 Znak nov�ho riadku m��ete zmaza� ako ktor�ko�vek in� znak. Zmazanie
+ − 318 znaku nov�ho riadku medzi dvoma riadkami sp�sob� ich spojenie do jedin�ho
+ − 319 riadku. Ak je v�sledn� riadok pr�li� dlh� na to, aby sa vo�iel na ��rku
+ − 320 obrazovky, bude zobrazen� pokra�ovac�m riadkom.
+ − 321
+ − 322 >> Presu�te kurzor na za�iatok riadku a stla�te <Delete>. To tento
+ − 323 riadok spoj� s riadkom predch�dzaj�cim.
+ − 324
+ − 325 >> Stla�te <Return> pre znovuvlo�enie zmazan�ho znaku nov�ho riadku.
+ − 326
+ − 327 Spome�te si, �e v��ina pr�kazov Emacsu m��e dosta� po�et opakovan�;
+ − 328 vr�tane textov�ch znakov. Opakovanie textov�ch znakov ich vlo��
+ − 329 nieko�ko kr�t.
+ − 330
+ − 331 >> Vysk��ajte si to -- stla�te C-u 8 * pre vlo�enie ********.
+ − 332
+ − 333 Teraz u� pozn�te najz�kladnej�ie sp�soby, ako nie�o v Emacse nap�sa� a ako
+ − 334 opravova� chyby. M��ete ale tie� maza� text po slov�ch alebo po riadkoch.
+ − 335 Tu je zhrnutie oper�ci� pre mazanie textu:
+ − 336
+ − 337 <Delete> Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
+ − 338 C-d Zmazanie znaku nasleduj�ceho za kurzorom
+ − 339
+ − 340 M-<Delete> Zru�enie slova bezprostredne pred kurzorom
+ − 341 M-d Zru�enie slova nasleduj�ceho za kurzorom
+ − 342
+ − 343 C-k Zru�enie textu od poz�cie kurzoru do konca riadku
+ − 344 M-k Zru�enie textu do konca aktu�lnej vety
+ − 345
+ − 346 V�imnite si, �e <Delete> a C-d, resp. M-<Delete> a M-d, roz�iruj�
+ − 347 paralelu za�at� C-f a M-f (pravda, <Delete> naozaj nie je control
+ − 348 znak, ale s t�m sa nebudeme tr�pi�). C-k a M-k s� ako C-e a M-e v zmysle
+ − 349 vz�ahu riadkov k vet�m.
+ − 350
+ − 351 �ubovo�n� �as� buffera m��ete zru�i� aj nasleduj�cim sp�sobom. Presu�te sa
+ − 352 na koniec tejto �asti a stla�te C-@ alebo C-SPC (�ubovo�n� z t�chto
+ − 353 kombin�ci�). (SPC znamen� medzern�k.) Presu�te sa na druh� koniec tejto
+ − 354 �asti a stla�te C-w. Text medzi t�mito poz�ciami bude zru�en�.
+ − 355
+ − 356 >> Presu�te kurzor na p�smeno L na za�iatku predch�dzaj�ceho odstavca.
+ − 357 >> Stla�te C-SPC. Emacs by mal zobrazi� v spodnom riadku obrazovky spr�vu
+ − 358 "Mark set".
+ − 359 >> Presu�te kurzor na p�smeno c v slove "koniec" na druhom riadku
+ − 360 odstavca.
+ − 361 >> Stla�te C-w. Text, ktor� za��na p�smenom L a kon�� pred p�smenom "c"
+ − 362 bude zru�en�.
+ − 363
+ − 364 Uvedomte si, �e rozdiel medzi "ru�en�m" ("killing") a "mazan�m"
+ − 365 ("deleting") je ten, �e "zru�en�" veci m��u by� vhoden� sp�, zatia� �o
+ − 366 "zmazan�" nie. V�eobecne pr�kazy, ktor� m��u zmaza� v��ie mno�stvo
+ − 367 textu, ukladaj� text, zatia� �o pr�kazy, ktor� ma�� jedin� znak alebo
+ − 368 iba pr�zdne riadky a medzery, mazan� text neukladaj�.
+ − 369
+ − 370 >> Presu�te kurzor na za�iatok nepr�zdneho riadku.
+ − 371 Potom stla�te C-k pre zru�enie textu na tomto riadku.
+ − 372 >> Stla�te C-k druh� kr�t. Uvid�te, �e to zru�� znak nov�ho riadku, ktor�
+ − 373 je za t�mto riadkom.
+ − 374
+ − 375 V�imnite si, �e jedno C-k zru�� obsah riadku a druh� C-k zru�� riadok
+ − 376 samotn� a posunie v�etky �al�ie riadky hore. C-k spracov�va numerick�
+ − 377 argument �peci�lne: zru�� zodpovedaj�ci po�et riadkov VR�TANE ich
+ − 378 obsahu. To u� nie je opakovanie. C-u 2 C-k zru�� dva riadky a ich
+ − 379 obsah; dvojit� stla�enie C-k by toto obvykle nespravilo.
+ − 380
+ − 381 Vracanie textov sp� sa naz�va "vhadzovanie" ("yanking"). (Predstavte
+ − 382 si op�tovn� vhadzovanie, vracanie sp� textu, ktor� bol odstr�nen�.)
+ − 383 Zmazan� text m��ete vhodi� bu� na to ist� miesto, odkia� bol zmazan�,
+ − 384 alebo na in� miesto v bufferi, alebo dokonca aj do in�ho s�boru.
+ − 385 Text m��ete vhodi� aj viac kr�t, ke� vytv�rate jeho �al�ie k�pie.
+ − 386
+ − 387 Pr�kazom na vhadzovanie je C-y. Tento pr�kaz vlo�� posledn� zmazan�
+ − 388 text na poz�ciu, na ktorej sa nach�dza kurzor.
+ − 389
+ − 390 >> Sk�ste to; stla�te C-y pre vhodenie textu sp�.
+ − 391
+ − 392 Ak stla��te C-k nieko�ko kr�t po sebe. v�etok zmazan� text je ulo�en�
+ − 393 spolu tak, aby bolo mo�n� vhodi� sp� v�etky riadky naraz.
+ − 394
+ − 395 >> Stla�te nieko�ko kr�t C-k.
+ − 396
+ − 397 Teraz obnovte naposledy zru�en� text:
+ − 398
+ − 399 >> Stla�te C-y. Potom posu�te kurzor o nieko�ko riadkov ni��ie a stla�te
+ − 400 C-y znovu. Teraz vid�te, ako je mo�n� kop�rova� text.
+ − 401
+ − 402 �o ke� m�te nejak� text, ktor� by ste radi vhodili sp� a potom zru��te
+ − 403 nie�o in�ho? C-y by vlo�ilo posledn� zru�en� text. Ale predch�dzaj�ci
+ − 404 text ni je straten�. M��ete ho z�ska� sp� pou�it�m pr�kazu M-y. Potom,
+ − 405 �o sprav�te C-y pre z�skanie posledn�ho zru�en�ho textu, stla�enie M-y
+ − 406 vymen� tento vhoden� text za predch�dzaj�ci zru�en� text. �al��mi a
+ − 407 �al��mi stla�eniami M-y dost�vate predch�dzaj�ce a predch�dzaj�ce zru�en�
+ − 408 texty. Ke� dosiahnete text, ktor� h�ad�te, nemus�te s n�m pre jeho
+ − 409 uchovanie ni� �al�ieho robi�. Jednoducho vhoden� text ponechajte, kde
+ − 410 je, a pokra�ujte v edit�cii.
+ − 411
+ − 412 Ak opakujete M-y dostato�ne dlho, dostanete se sp� k v�chodziemu
+ − 413 bodu (posledne zru�en�mu textu).
+ − 414
+ − 415 >> Zru�te riadok, presu�te kurzor niekam inam a zru�te in� riadok.
+ − 416 Potom vykonajte C-y pre vr�tenie druh�ho zru�en�ho riadku.
+ − 417 Potom stla�te M-y a vhoden� riadok bude nahraden� prv�m zru�en�m riadkom.
+ − 418 Opakujte M-y a pozorujte, �o dost�vate. Pokra�ujte v tom, pokia� sa
+ − 419 znova neobjav� druh� zru�en� riadok a potom nieko�ko �al��ch.
+ − 420 Ak chcete, m��ete sk�si� preda� M-y kladn� a z�porn� argumenty.
+ − 421
+ − 422
+ − 423 * UNDO
+ − 424 ------
+ − 425
+ − 426 Ak vykon�te v texte zmenu a potom zist�te, �e to bol omyl, m��ete
+ − 427 zmenu vr�ti� pr�kazom undo, C-x u.
+ − 428
+ − 429 C-x u obvykle vr�ti zmeny vykonan� jedn�m pr�kazom; pokia� C-x u
+ − 430 zopakujete nieko�ko kr�t po sebe, ka�d� opakovanie vr�ti jeden �al��
+ − 431 pr�kaz.
+ − 432
+ − 433 S� ale dve v�nimky: pr�kazy, ktor� nemenia text, sa nepo��taj� (to
+ − 434 zah��a pr�kazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladaj�ce
+ − 435 samy seba s� obvykle spracov�van� v skupin�ch a� po 20. (To je kv�li
+ − 436 tomu, aby sa zredukoval po�et C-x u nutn�ch pre vr�tenie vkladan�ho
+ − 437 textu.)
+ − 438
+ − 439 >> Zru�te tento riadok pomocou C-k, stla�te potom C-x u a riadok by sa mal
+ − 440 znova objavi�.
+ − 441
+ − 442 Alternat�vny undo pr�kaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v�ak
+ − 443 menej pracn� ho aplikova� nieko�ko kr�t za sebou. Nev�hodou C-_ je, �e
+ − 444 na niektor�ch kl�vesniciach nie je jasn�, ako ho vyvola�. To je d�vod,
+ − 445 pre�o pon�kame aj C-x u. Na niektor�ch termin�loch m��ete C-_ vyvola�
+ − 446 stla�en�m / pri stla�enom CTRL.
+ − 447
+ − 448 Numerick� argument pre C-_ a C-x u funguje ako po�et opakovan�.
+ − 449
+ − 450 Pomocou pr�kazu undo m��ete vr�ti� zru�en� aj zmazan� text. Rozdiel medzi
+ − 451 mazan�m a ru�en�m textu ovplyv�uje mo�nos� vhodenia tohto textu pomocou
+ − 452 C-y, neovplyv�uje ale mo�nosti pr�kazu undo.
+ − 453
+ − 454
+ − 455 * S�BORY
+ − 456 --------
+ − 457
+ − 458 Aby text, ktor� editujete, zostal trvale uchovan�, mus�te ho ulo�i� do
+ − 459 s�boru. Inak by bol po ukon�en� Emacsu straten�. Svoju edit�ciu
+ − 460 spoj�te so s�borom "vyh�adan�m" ("finding") s�boru. (Tie� sa to
+ − 461 naz�va "nav�t�venie" ("visiting") s�boru.)
+ − 462
+ − 463 Vyh�adanie s�boru znamen�, �e vid�te jeho obsah v Emacse. V mnoh�ch
+ − 464 oh�adoch je to, ako by ste editovali priamo ten s�bor. Napriek tomu zmeny,
+ − 465 ktor� prostredn�ctvom Emacsu rob�te, sa nestan� trval�mi, pokia� tieto
+ − 466 zmeny do s�boru "neulo��te" ("save"). T�m sa zamedz� nechcen�mu ponechaniu
+ − 467 �iasto�ne zmenen�ho s�boru v syst�me. Dokonca aj ke� s�bor ulo��te,
+ − 468 Emacs uchov� p�vodn� s�bor pod zmenen�m n�zvom pre pr�pad, �e by ste
+ − 469 zistili, �e va�e �pravy boli chybn�.
+ − 470
+ − 471 Ke� sa pozriete do dolnej �asti obrazovky, uvid�te riadok, ktor� za��na a
+ − 472 kon�� poml�kami a na za�iatku m� "2J:-- TUTORIAL.sk" alebo nie�o podobn�ho.
+ − 473 T�to �as� obrazovky obvykle obsahuje meno s�boru, ktor� je pr�ve
+ − 474 nav�t�ven�. Akur�t teraz m�te nav�t�ven� s�bor nazvan� "TUTORIAL.sk",
+ − 475 ktor� je Va�ou osobnou �m�raciou k�piou t�torialu Emacsu. Ke� v Emacse
+ − 476 vyh�ad�te s�bor, jeho meno sa objav� presne na tom mieste.
+ − 477
+ − 478 Pr�kazy pre vyh�ad�vanie a ukladanie s�borov sa na rozdiel od ostatn�ch
+ − 479 pr�kazov, ktor� ste sa zatia� nau�ili, skladaj� z dvoch znakov. Oba
+ − 480 za��naj� znakom Control-x. Existuje cel� sada pr�kazov za��naj�cich na
+ − 481 Control-x; ve�a z nich pracuje so s�bormi, buffermi a podobn�mi vecami.
+ − 482 Tieto pr�kazy s� dlh� dva, tri alebo �tyri znaky.
+ − 483
+ − 484 �al�ou vecou s�visiacou s pr�kazom pre vyh�adanie s�boru je to, �e mus�te
+ − 485 poveda�, ktor� meno s�boru chcete. Hovor�me, �e pr�kaz "��ta argument
+ − 486 z termin�lu" (v tomto pr�pade je argumentom meno s�boru). Potom, �o
+ − 487 vyvol�te pr�kaz
+ − 488
+ − 489 C-x C-f Vyh�adanie s�boru
+ − 490
+ − 491 Emacs sa V�s op�ta na meno s�boru. Meno s�boru, ktor� p��ete, sa
+ − 492 objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor� sa v�tejto situ�cii naz�va
+ − 493 minibuffer. Pre edit�ciu mena s�boru m��ete pou��va� obvykl� edita�n�
+ − 494 pr�kazy Emacsu.
+ − 495
+ − 496 Zad�vanie mena s�boru (v�eobecne ak�ko�vek vstup z minibuffera) m��ete
+ − 497 zru�i� pr�kazom C-g.
+ − 498
+ − 499 >> Stla�te C-x C-f a potom C-g. To minibuffer zru�� a tie� to zru��
+ − 500 pr�kaz C-x C-f, ktor� minibuffer pou�il. Tak�e nevyh�ad�te �iadny
+ − 501 s�bor.
+ − 502
+ − 503 Po nap�san� mena s�boru stla�te <Return>.
+ − 504 Pr�kaz C-x C-f potom za�ne pracova� a vyh�ad� s�bor, ktor� ste zvolili.
+ − 505 Po skon�en� pr�kazu C-x C-f minibuffer zmizne.
+ − 506
+ − 507 Po malej chv�lke sa obsah s�boru objav� na obrazovke a m��ete ho
+ − 508 editova�. Ke� chcete zmeny natrvalo ulo�i�, pou�ite pr�kaz
+ − 509
+ − 510 C-x C-s Ulo�enie s�boru
+ − 511
+ − 512 To skop�ruje text z Emacsu do s�boru. Ke� to sprav�te prv� kr�t, Emacs
+ − 513 premenuje p�vodn� s�bor na s�bor s nov�m menom, aby nebol straten�.
+ − 514 Nov� meno je vytvoren� pridan�m "~" na koniec p�vodn�ho mena s�boru.
+ − 515
+ − 516 Ke� je ukladanie dokon�en�, Emacs zobraz� meno zap�san�ho s�boru.
+ − 517 Mali by ste uklada� rozumne �asto, aby ste nestratili pr�li� ve�a pr�ce
+ − 518 v pr�pade p�du syst�mu.
+ − 519
+ − 520 >> Stla�te C-x C-s pre ulo�enie Va�ej k�pie t�torialu.
+ − 521 Malo by to zobrazi� "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.
+ − 522
+ − 523 POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch sp�sob� stla�enie C-x C-s zatuhnutie
+ − 524 obrazovky a nevid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu. To znamen�, �e
+ − 525 "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a
+ − 526 nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom
+ − 527 v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le Emacsu
+ − 528 vyh�adajte radu, ako sa vysporiada� s touto "vlastnos�ou".
+ − 529
+ − 530 Existuj�ci s�bor m��ete vyh�ada�, aby ste ho mohli prehliada� alebo
+ − 531 editova�. M��ete tie� vyh�ada� s�bor, ktor� e�te neexistuje. To je
+ − 532 sp�sob, ak�m sa d� vytvori� s�bor v Emacse: vyh�adajte s�bor, ktor�
+ − 533 bude na za�iatku pr�zdny a potom za�nite vklada� text ur�en� pre tento
+ − 534 s�bor. Ke� po�iadate o ulo�enie, Emacs skuto�ne vytvor� s�bor
+ − 535 s textom, ktor� ste vlo�ili. Od tej chv�le sa potom m��ete c�ti�, ako
+ − 536 keby ste editovali u� existuj�ci s�bor.
+ − 537
+ − 538
+ − 539 * BUFFERY
+ − 540 ---------
+ − 541
+ − 542 Ak vyh�ad�te pomocou C-x C-f druh� s�bor, prv� s�bor v Emacse
+ − 543 zost�va. M��ete sa do� sp� prepn�� jeho op�tovn�m vyh�adan�m
+ − 544 pomocou C-x C-f. T�mto sp�sobom m��ete do Emacsu dosta� pomerne ve�a
+ − 545 s�borov.
+ − 546
+ − 547 >> Vytvorte s�bor pomenovan� "foo" stla�en�m C-x C-f foo <Return>.
+ − 548 Potom vlo�te nejak� text, zme�te ho a ulo�te "foo" stla�en�m C-x C-s.
+ − 549 Nakoniec stla�te C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, ��m sa vr�tite sp� do
+ − 550 t�torialu.
+ − 551
+ − 552 Emacs uklad� text ka�d�ho s�boru do objektu naz�van�ho "buffer".
+ − 553 Vyh�adanie s�boru vytvor� v Emacse nov� buffer. Ak chcete vidie� zoznam
+ − 554 bufferov, ktor� moment�lne existuj� vo Va�om procese Emacs, stla�te:
+ − 555
+ − 556 C-x C-b Zoznam bufferov
+ − 557
+ − 558 >> Sk�ste teraz C-x C-b.
+ − 559
+ − 560 Uvid�te, �e ka�d� buffer m� v zozname meno a m��e tam ma� tie� meno
+ − 561 s�boru, ktor�ho text obsahuje. Niektor� buffery nezodpovedaj� s�borom.
+ − 562 Napr�klad buffer pomenovan� "*Buffer List*" nem� �iadny s�bor. Je to
+ − 563 buffer, ktor� obsahuje zoznam bufferov vytvoren� pomocou C-x C-b.
+ − 564 AK�KO�VEK text, ktor� vid�te v emacsovom okne, je v�dy s��as�ou
+ − 565 nejak�ho bufferu.
+ − 566
+ − 567 >> Stla�te C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.
+ − 568
+ − 569 Ak zmen�te text jedn�ho s�boru a potom vyh�ad�te in� s�bor,
+ − 570 nesp�sob� to ulo�enie prv�ho s�boru. Jeho zmeny zost�vaj� v Emacse
+ − 571 uchovan� v jemu zodpovedaj�com buffere. Vytvorenie a �prava druh�ho
+ − 572 s�boru nem� �iadny vplyv na buffer prv�ho s�boru. To je ve�mi
+ − 573 u�ito�n�, ale tie� to znamen�, �e potrebujete vhodn� sp�sob, ako ulo�i�
+ − 574 buffer prv�ho s�boru. Nutnos� prepn�� sa sp� pomocou C-x C-f, aby
+ − 575 ho bolo mo�n� ulo�i� prostredn�ctvom C-x C-s, by bola nemiestne
+ − 576 ob�a�uj�ca. Tak�e m�me
+ − 577
+ − 578 C-x s Ulo�enie niektor�ch bufferov
+ − 579
+ − 580 C-x s sa V�s sp�ta na ka�d� buffer, ktor� obsahuje zmeny, ktor� ste
+ − 581 neulo�ili. Pre ka�d� tak� buffer sa V�s sp�ta, �i ho m� ulo�i�.
+ − 582
+ − 583 >> Vlo�te riadok textu a potom stla�te C-x s.
+ − 584 Emacs by sa V�s mal op�ta�, �i m� by� ulo�en� buffer nazvan� TUTORIAL.sk.
+ − 585 Odpovedzte na t�to ot�zku �no (yes) stla�en�m "y".
+ − 586
+ − 587
+ − 588 * ROZ�IROVANIE SADY PR�KAZOV
+ − 589 ----------------------------
+ − 590
+ − 591 Existuje omnoho, omnoho viac pr�kazov Emacsu, ako tie, ktor� by v�bec mohli
+ − 592 by� rozmiestnen� na v�etky control a meta znaky. Emacs tento probl�m
+ − 593 obch�dza prostredn�ctvom X (eXtend) pr�kazu. Ten vznik� dvoma sp�sobmi:
+ − 594
+ − 595 C-x Znakov� eXtend. Nasledovan� jedn�m znakom.
+ − 596 M-x Pomenovan� pr�kaz eXtend. Nasledovan� dlh�m n�zvom.
+ − 597
+ − 598 To s� pr�kazy, ktor� s� v�eobecne u�ito�n�, ale menej �asto pou��van�
+ − 599 ako tie, ktor� ste sa u� nau�ili. U� ste videli dva z nich: s�borov�
+ − 600 pr�kazy C-x C-f pre vyh�adanie a C-x C-s pre ulo�enie. In� pr�klad je
+ − 601 pr�kaz pre ukon�enie Emacsu -- tj. pr�kaz C-x C-c. (Nemajte obavy
+ − 602 o stratu zmien, ktor� ste spravili; C-x C-c pon�kne ulo�enie ka�d�ho
+ − 603 zmenen�ho s�boru pred t�m, ne� sa Emacs skon��.)
+ − 604
+ − 605 C-z je pr�kaz na *do�asn�* opustenie Emacsu -- m��ete sa po �om do
+ − 606 spusten�ho Emacsu vr�ti�.
+ − 607
+ − 608 Na syst�moch, ktor� to umo��uj�, C-z Emacs "pozastav�"; tzn. vr�ti V�s
+ − 609 do shellu, ale Emacs neskon��. V najbe�nej��ch shelloch sa m��ete do
+ − 610 Emacsu vr�ti� pr�kazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.
+ − 611
+ − 612 Na syst�moch, ktor� pozastavovanie procesov nemaj� implementovan�, C-z
+ − 613 vytvor� subshell be�iaci pod Emacsom, aby V�m dal �ancu spusti� in�
+ − 614 programy a potom sa do Emacsu vr�ti�; nevykon� teda prav� opustenie
+ − 615 Emacsu. V tom pr�pade je obvyklou cestou n�vratu zo subshellu do Emacsu
+ − 616 shellov� pr�kaz `exit'.
+ − 617
+ − 618 Chv�le pre pou�itie C-x C-c nastane, ke� sa chyst�te odhl�si� sa zo
+ − 619 syst�mu. Spr�vne je to tie� pri ukon�ovan� Emacsu vyvolan�ho po�tov�m
+ − 620 programom a r�znymi in�mi utilitami, preto�e tie nemusia vedie�, ako si
+ − 621 poradi� s pozastaven�m Emacsu. Napriek tomu za norm�lnych okolnost�, pokia�
+ − 622 sa nechyst�te odhl�si�, je lep�ie Emacs pozastavi� pomocou C-z ako ho
+ − 623 ukon�i�.
+ − 624
+ − 625 Existuje mnoho C-x pr�kazov. Tu je zoznam t�ch, ktor� ste sa u� nau�ili:
+ − 626
+ − 627 C-x C-f Vyh�adanie s�boru
+ − 628 C-x C-s Ulo�enie s�boru
+ − 629 C-x C-b Zoznam bufferov
+ − 630 C-x C-c Ukon�enie Emacsu
+ − 631 C-x u Undo
+ − 632
+ − 633 Pomenovan� eXtended pr�kazy s� pr�kazy, ktor� s� pou��van� e�te
+ − 634 menej, alebo pr�kazy, ktor� s� pou��van� iba v ist�ch m�doch.
+ − 635 Pr�kladom je pr�kaz replace-string, ktor� glob�lne nahrad� jeden re�azec
+ − 636 in�m. Ke� stla��te M-x, vyp��e sa na spodnom riadku obrazovky prompt
+ − 637 M-x a vy by ste mali zada� meno pr�kazu; v tomto pr�pade
+ − 638 "replace-string". Jednoducho nap��te "repl s<TAB>" a Emacs n�zov dopln�.
+ − 639 Skon�ite zad�vanie mena pr�kazu pomocou <Return>.
+ − 640
+ − 641 Pr�kaz replace-string vy�aduje dva argumenty -- re�azec, ktor� m� by�
+ − 642 nahraden�, a re�azec, ktor� ho m� nahradi�. Ka�d� argument mus�te
+ − 643 ukon�i� pomocou <Return>.
+ − 644
+ − 645 >> Presu�te kurzor na pr�zdny riadok dva riadky pod t�mto.
+ − 646 Potom nap��te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.
+ − 647
+ − 648 V�imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
+ − 649 z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdeko�vek sa za aktu�lnou poz�ciou
+ − 650 kurzoru vyskytlo.
+ − 651
+ − 652
+ − 653 * AUTOMATICK� UKLADANIE
+ − 654 -----------------------
+ − 655
+ − 656 Ak ste spravili zmeny v s�bore, ale nem�te ich e�te ulo�en�,
+ − 657 m��u by� v pr�pade p�de syst�mu straten�. Aby v�s Emacs pred t�m ochr�nil,
+ − 658 periodicky zapisuje "auto save" s�bor pre ka�d� s�bor, ktor�
+ − 659 editujete. Meno auto save s�boru m� na za�iatku a na konci #;
+ − 660 napr�klad ak sa V� soubor naz�va "hello.c", jeho auto save
+ − 661 s�bor sa naz�va "#hello.c#". Ak s�bor ulo��te norm�lnym sp�sobem,
+ − 662 Emacs auto save s�bor zma�e.
+ − 663
+ − 664 Ak nastane p�d syst�mu, m��ete svoje �pravy obnovi� z auto-save
+ − 665 s�boru, a to norm�lnym vyh�adan�m s�boru (toho, ktor� ste editovali,
+ − 666 nie auto save s�boru) a n�sledn�m spusten�m M-x recover-file<return>.
+ − 667 Na �iados� o potvrdenie odpovedzte zadan�m yes<return> pre pokra�ovanie a
+ − 668 obnovenie auto-save d�t.
+ − 669
+ − 670
+ − 671 * ECHO OBLAS�
+ − 672 -------------
+ − 673
+ − 674 Ke� Emacs vid�, �e p��ete pr�kazy pomaly, ukazuje V�m ich v spodnej
+ − 675 �asti obrazovky v oblasti naz�vanej "echo oblast". Echo oblas� obsahuje
+ − 676 doln� riadok obrazovky.
+ − 677
+ − 678
+ − 679 * STAVOV� RIADOK
+ − 680 ----------------
+ − 681
+ − 682 Riadok bezprostredne nad echo oblas�ou sa naz�va "stavov� riadok"
+ − 683 ("mode line").
+ − 684 Stavov� riadok vrav� nie�o ako:
+ − 685
+ − 686 2J:** TUTORIAL.sk (Fundamental)--L670--58%----------------
+ − 687
+ − 688 Tento riadok pod�va u�ito�n� inform�ciu o stave Emacsu a texte, ktor�
+ − 689 editujete.
+ − 690
+ − 691 U� viete, �o znamen� meno s�boru -- je to s�bor, ktor� ste vyh�adali.
+ − 692 -NN%-- ozna�uje Va�u aktu�lnu poz�ciu v texte; vrav�, �e NN percent textu
+ − 693 je nad horn�m okrajom obrazovky. Ak je za�iatok s�boru na obrazovke, je
+ − 694 tu --Top-- a nie --00%--. Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
+ − 695 --Bot--. Ak sa d�vate na tak mal� text, �e sa cel� vojde na obrazovku,
+ − 696 stavov� riadok vrav� --All--.
+ − 697
+ − 698 Hviezdi�ky bl�zko za�iatku znamenaj�, �e ste text zmenili. Tesne po
+ − 699 vyh�adan� alebo ulo�en� s�boru v tejto �asti stavov�ho riadku nie s� �iadne
+ − 700 hviezdi�ky, iba poml�ky.
+ − 701
+ − 702 �as� stavov�ho riadku v z�tvork�ch vrav�, v ak�ch edita�n�ch m�doch sa
+ − 703 nach�dzate. Implicitn� m�d je Fundamental, �o je ten, ktor� moment�lne
+ − 704 pou��vate. Je pr�kladom hlavn�ho m�du ("major mode").
+ − 705
+ − 706 Emacs m� cel� rad hlavn�ch m�dov. Niektor� z nich s� ur�en� pre
+ − 707 editovanie r�znych programovac�ch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp m�d,
+ − 708 Text m�d, at�. V �ubovo�nom okamihu je akt�vny pr�ve jeden hlavn� m�d a
+ − 709 jeho meno je mo�n� n�js� v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
+ − 710 "Fundamental".
+ − 711
+ − 712 Ka�d� hlavn� m�d men� chovanie niektor�ch pr�kazov. Napr�klad existuj�
+ − 713 pr�kazy pre vytv�ranie koment�rov v programe, a preto�e ka�d� programovac�
+ − 714 jazyk m� in� predstavu o tom, ako m� koment�r vyzera�,
+ − 715 mus� ka�d� hlavn� m�d vklada� koment�re inak. Ka�d� hlavn� m�d je
+ − 716 vlastne meno extended pr�kazu, ktor�m sa do tohoto m�du m��ete
+ − 717 prepn��. Napr�klad M-x fundamental-mode je pr�kaz pre prepnutie sa do
+ − 718 Fundamental m�du.
+ − 719
+ − 720 Ak sa chyst�t meni� slovensk� text, ako napr�klad tento s�bor,
+ − 721 pravdepodobne by ste mali pou�i� Text m�d.
+ − 722 >> Nap��te M-x text-mode<Return>.
+ − 723
+ − 724 Nebojte sa, �iadny z pr�kazov, ktor� ste sa nau�ili, chovanie Emacsu nijako
+ − 725 v�znamne nezmen�. M��ete si ale v�imn��, �e M-f a M-b teraz pracuj�
+ − 726 s apostrofmi ako so s��as�ou slova. Pred t�m, vo Fundamental m�de, M-f
+ − 727 a M-b pracovali s apostrofmi ako odde�ova�mi slov.
+ − 728
+ − 729 Hlavn� m�dy oby�ajne robia men�ie zmeny, ako bola t�to: pr�kazy v��inou
+ − 730 robia "to ist�", ale v ka�dom hlavnom m�de pracuj� trochu inak.
+ − 731
+ − 732 Dokument�ciu k aktu�lnemu hlavn�mu m�du si m��ete zobrazi� stla�en�m C-h m.
+ − 733
+ − 734 >> Raz alebo viac kr�t pou�ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
+ − 735 na vrchol obrazovky.
+ − 736 >> Stla�te C-h m, aby ste videli, ako sa Text m�d l��i od Fundamental
+ − 737 m�du.
+ − 738 >> Stla�te C-x 1 pre odstr�nenie dokument�cie z obrazovky.
+ − 739
+ − 740 Hlavn� m�dy sa naz�vaj� hlavn� preto, �e tie� existuj� ved�aj�ie m�dy
+ − 741 (minor modes). Ved�aj�ie m�dy nie s� alternat�vou k hlavn�m m�dom, ale
+ − 742 ich mal� modifik�cie. Ka�d� ved�aj�� m�d m��e by� zapnut� alebo vypnut�
+ − 743 s�m o sebe nez�visle na v�etk�ch ostatn�ch ved�aj��ch m�doch a nez�visle na
+ − 744 hlavnom m�de. Tak�e nemus�te pou��va� �iadny ved�aj�� m�d alebo m��ete
+ − 745 pou��va� jeden ved�aj�� m�d alebo �ubovo�n� kombin�ciu nieko�k�ch
+ − 746 ved�aj��ch m�dov.
+ − 747
+ − 748 Jedn�m z ve�mi u�ito�n�ch ved�aj��ch m�dov, hlavne pre �pravy slovensk�ch
+ − 749 textov, je Auto Fill m�d. Ke� je tento m�d zapnut�, Emacs zalom� riadok
+ − 750 medzi dvoma slovami, kedyko�vek vklad�te text a riadok sa stane pr�li�
+ − 751 dlh�m.
+ − 752
+ − 753 Auto Fill m�d m��ete zapn�� vykonan�m M-x auto-fill-mode<Return>.
+ − 754 Ak je tento m�d zapnut�, m��ete ho vypn�� vykonan�m M-x
+ − 755 auto-fill-mode<Return>. Ak je m�d vypnut�, tento pr�kaz ho zap�na,
+ − 756 a ak je m�d zapnut�, tak ho tento pr�kaz vyp�na. Vrav�me, �e tento
+ − 757 pr�kaz prep�na ("toggles") tento m�d.
+ − 758
+ − 759 >> Nap��te te�a M-x auto-fill-mode<Return>. Potom vkladajte "asdf " st�le
+ − 760 dookola tak dlho, pokia� neuvid�te, ako sa vkladan� riadok rozdel� na dva
+ − 761 riadky. Do textu mus�te vklada� medzery preto, �e Auto Fill m�d
+ − 762 zalamuje riadky iba v medzer�ch.
+ − 763
+ − 764 Okraj je obvykle nastaven� na 70 znakov, ale m��ete to zmeni� pr�kazom
+ − 765 C-x f. Hodnotu okraju, ktor� si prajete, by ste mali preda� ako
+ − 766 numerick� argument.
+ − 767
+ − 768 >> Nap��te C-x f s argumentom 20. (C-u 2 0 C-x f).
+ − 769 Potom nap��te nejak� text a pozorujte, ako Emacs vyp��a riadky po
+ − 770 20. znakoch. Potom nastavte okraj sp� na 70 op�tovn�m pou�it�m
+ − 771 C-x f.
+ − 772
+ − 773 Ak sprav�te zmeny uprostred odstavca, Auto Fill m�d ho nepreform�tuje.
+ − 774 Pre preform�tovanie odstavca stla�te M-q (Meta-q) s kurzorom vn�tri
+ − 775 odstavca.
+ − 776
+ − 777 >> Presu�te kurzor do predch�dzaj�ceho odstavcu a stla�te M-q.
+ − 778
+ − 779
+ − 780 * VYH�AD�VANIE
+ − 781 --------------
+ − 782
+ − 783 Emacs vie v texte vyh�ad�va� re�azce (tj. skupiny spojen�ch znakov alebo
+ − 784 slov) smerom vpred alebo vzad. H�adanie re�azca je pr�kaz pres�vaj�ci
+ − 785 kurzor; presunie kurzor na najbli��ie miesto, kde sa tento re�azec nach�dza.
+ − 786
+ − 787 Vyh�ad�vac� pr�kaz Emacsu sa l��i od vyh�ad�vac�ch pr�kazov v��iny
+ − 788 editorov v tom zmysle, �e je "inkrement�lny". To znamen�, �e vyh�ad�vanie
+ − 789 sa rob� u� v okam�iku, ke� zad�vate h�adan� re�azec.
+ − 790
+ − 791 Pr�kaz pre h�adanie vpred je C-s a pre h�adanie vzad C-r.
+ − 792 POZOR! E�te to nesk��ajte.
+ − 793
+ − 794 Ke� stla��te C-s, uvid�te v echo oblasti prompt "I-search". To V�m
+ − 795 vrav�, �e Emacs sa nach�za v stave, ktor� sa naz�va inkrement�lne h�adanie,
+ − 796 a �ak�, k�m mu zad�te, �o chcete h�ada�. <RET> h�adanie ukon��.
+ − 797
+ − 798 >> Teraz za�nite h�adanie stla�en�m C-s. POMALY, p�smeno po p�smene, p��te
+ − 799 slovo 'kurzor'. Po ka�dom p�smene si v�imnite, �o sa deje s kurzorom.
+ − 800 Teraz ste vyh�adali "kurzor" prv� kr�t.
+ − 801 >> Stla�te C-s znova, aby ste na�li �al�� v�skyt slova "kurzor".
+ − 802 >> Teraz �tyri kr�t stla�te <Delete> a pozerajte, ako sa kurzor
+ − 803 pres�va.
+ − 804 >> Stla�te <RET> pre ukon�enie h�adania.
+ − 805
+ − 806 Videli ste, �o sa stalo? Emacs sa v inkrement�lnom h�adan� pok��a
+ − 807 prejs� na �al�� v�skyt re�azca, ktor� ste dosia� nap�sali. Ak chcete
+ − 808 prejs� na �al�� v�skyt 'kurzor', jednoducho stla�te C-s zas.
+ − 809 Ak u� �iadny tak� v�skyt nie je, Emacs p�pne a povie V�m, �e
+ − 810 h�adanie moment�lne "zlyh�va", C-g h�adanie ukon��.
+ − 811
+ − 812 POZN�MKA: Na niektor�ch syst�moch stla�enie C-s sp�sob� zatuhnutie
+ − 813 obrazovky a neuvid�te �iadny �al�� v�stup z Emacsu. To znamen�, �e
+ − 814 "vlastnos�" opera�n�ho syst�mu nazvan� "flow control" zachyt�va C-s a
+ − 815 nepust� ho k Emacsu. Pre odtuhnutie obrazovky stla�te C-q. Potom
+ − 816 vyh�adajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu�le
+ − 817 Emacsu radu, ako ob�s� t�to "vlastnos�".
+ − 818
+ − 819 Ak uprostred inkrement�lneho h�adania stla��te <Delete>, uvid�te,
+ − 820 �e posledn� znak v h�adanom re�azci zmizne a h�adanie sa vracia na posledn�
+ − 821 miesto h�adania. Predpokladajme napr�klad, �e ste nap�sali "c", aby ste
+ − 822 na�li prv� v�skyt "k". Ak teraz stla��te "u", kurzor sa presunie na
+ − 823 prv� v�skyt "ku". Teraz stla�te <Delete>. To vyma�e "u" z h�adan�ho
+ − 824 re�azca a kurzor sa presunie sp� na prv� v�skyt "k".
+ − 825
+ − 826 Ak uprostred h�adania stla��te control alebo meta znak (s nieko�k�mi
+ − 827 v�nimkami -- znaky, ktor� s� �peci�lne v h�adan�, ako C-s a C-r),
+ − 828 h�adanie bude ukon�en�.
+ − 829
+ − 830 C-s za��na h�adanie, ktor� h�ad� ak�ko�vek v�skyt h�adan�ho re�azca ZA
+ − 831 aktu�lnu poz�ciu kurzoru. Ak chcete nie�o h�ada� v predch�dzaj�com texte,
+ − 832 stla�te namiesto C-s C-r. V�etko, �o sme povedali o C-s, plat� tie� o C-r
+ − 833 okrem toho, �e smer h�adania je opa�n�.
+ − 834
+ − 835
+ − 836 * VIAC OKIEN
+ − 837 ------------
+ − 838
+ − 839 Jednou z pekn�ch vlastnost� Emacsu je to, �e m��e na obrazovke zobrazi�
+ − 840 viac okien s��asne.
+ − 841
+ − 842 >> Presu�te kurzor na tento riadok a stla�te C-u 0 C-l.
+ − 843
+ − 844 >> Ak stla��te C-x 2, obrazovka sa rozdel� na dve okn�.
+ − 845 Obidve okn� zobrazuj� tento t�torial. Kurzor zost�va na vrchu okna.
+ − 846
+ − 847 >> Stla�te C-M-v pre rolovanie spodn�ho okna.
+ − 848 (Ak nem�te skuto�n� kl�vesu Meta, stla�te ESC C-v.)
+ − 849
+ − 850 >> Stla�te C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do doln�ho okna.
+ − 851
+ − 852 >> Pou�ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
+ − 853 Pokra�ujte v ��tan� t�chto in�trukci� v hornom okne.
+ − 854
+ − 855 >> Znovu stla�te C-x o pre presun kurzoru sp� do horn�ho okna.
+ − 856 Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol p�vodne.
+ − 857
+ − 858 M��ete �alej pou��va� C-x o pre prep�nanie medzi oknami. Ka�d� okno m� svoju
+ − 859 vlastn� poz�ciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
+ − 860 V�etky obvykl� edita�n� pr�kazy platia pre okno, v ktorom sa nach�dza
+ − 861 kurzor. Toto okno naz�vame "akt�vne okno" ("selected window").
+ − 862
+ − 863 Pr�kaz C-M-v je ve�mi u�ito�n�, ak v jednom okne editujete text a
+ − 864 druh� okno pou��vate iba pre preh�ad. M��ete nech�va� kurzor st�le
+ − 865 v okne, kde editujete, a postupova� po druhom okne pomocou C-M-v.
+ − 866
+ − 867 C-M-v je pr�kladom CONTROL-META znaku. Ak m�te skuto�n� META kl�vesu,
+ − 868 m��ete vyvola� C-M-v pridr�an�m oboch kl�ves CTRL a META pri stla�en� v.
+ − 869 Nez�le�� na tom, �i stla��te ako prv� kl�vesu CTRL alebo META, preto�e obe
+ − 870 tieto kl�vesy funguj� ako modifik�tory kl�ves, ktor� stla��te.
+ − 871
+ − 872 Ak nem�te skuto�n� META kl�vesu, m��ete namiesto nej pou�i� ESC, na
+ − 873 porad� z�le��: mus�te stla�i� ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
+ − 874 nefungovalo. To preto, lebo ESC je samostatn� znak, a nie modifik�tor.
+ − 875
+ − 876 >> Stla�te C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili doln�ho okna.
+ − 877
+ − 878 (Ak by ste C-x 1 stla�ili v dolnom okne, odstr�nilo by to horn� okno.
+ − 879 Ch�pte tento pr�kaz ako "ponechaj akur�t jedno okno -- to, v ktorom
+ − 880 akur�t som".)
+ − 881
+ − 882 Nemus�te v oboch okn�ch zobrazova� ten ist� buffer. Ak pou�ijete
+ − 883 C-x C-f pre vyh�adanie s�boru v jednom z okien, druh� okno sa nezmen�.
+ − 884 M��ete vyh�ad�va� s�bory v oboch okn�ch nez�visle.
+ − 885
+ − 886 Tu je �al�� sp�sob, ako vyu�i� dve okn� na zobrazenie dvoch r�znych vec�:
+ − 887
+ − 888 >> Stla�te C-x 4 C-f nasledovan� menom niektor�ho z Va�ich s�borov.
+ − 889 Dokon�ite to pomocou <Return>. Vid�te zadan� s�bor v dolnom okne.
+ − 890 Presunul sa tam aj kurzor.
+ − 891
+ − 892 >> Stla�te C-x o pre presun sp� do horn�ho okna a C-x 1 pre zmazanie
+ − 893 doln�ho okna.
+ − 894
+ − 895
+ − 896 * REKURZ�VNE EDITA�N� �ROVNE
+ − 897 ----------------------------
+ − 898
+ − 899 Ob�as sa dostanete do nie�oho, �o sa naz�va "rekurz�vna edita�n� �rove�"
+ − 900 ("recursive editing level"). To je indikovan� hranat�mi z�tvorkami v
+ − 901 stavovom riadku obklopuj�cemu z�tvorky okolo mena hlavn�ho m�du.
+ − 902 Napr�klad m��ete vidie� [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).
+ − 903
+ − 904 Aby ste sa dostali z rekurz�vnej edita�nej �rovne, stla�te ESC ESC ESC.
+ − 905 To je v�eobecn� "vyskakovac�" pr�kaz. M��ete ho pou�i� tie� pre odstr�nenie
+ − 906 niektor�ch okien a vysko�enie z minibuffera.
+ − 907
+ − 908 >> Stla�te M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stla�te
+ − 909 ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.
+ − 910
+ − 911 Z rekurz�vnej edita�nej �rovne nem��ete vysko�i� pomocou C-g. To preto, �e
+ − 912 C-g je vyu��van� pre ru�enie pr�kazov a argumentov VO VN�TRI rekurz�vnej
+ − 913 edita�nej vrstvy.
+ − 914
+ − 915
+ − 916 * Z�SKANIE �AL�EJ N�POVEDY
+ − 917 --------------------------
+ − 918
+ − 919 V tomto t�toriale sme sa pok�sili V�m poskytn�� dostatok inform�ci�,
+ − 920 aby ste mohli za�a� Emacs pou��va�. V Emacse je toho to�ko, �e by bolo
+ − 921 nemo�n� to v�etko objasni� v tomto n�vode. V ka�dom pr�pade sa o Emacse
+ − 922 m��ete nau�i� viac, preto�e m� ve�a u�ito�n�ch vlastnost�. Emacs pon�ka
+ − 923 pr�kazy pre ��tanie dokument�cie svojich pr�kazov. V�etky tieto "help"
+ − 924 pr�kazy za��naj� znakom Control-h, ktor� sa naz�va "help znak".
+ − 925
+ − 926 Pre pou�itie vlastnost� n�povedy stla�te znak C-h a potom znak hovoriaci,
+ − 927 ak� druh n�povedy si �iadate. Ak ste NAOZAJ straten�, stla�te C-h ? a
+ − 928 Emacs V�m povie, ak� druhy n�povedy V�m m��e poskytn��. Ak ste stla�ili
+ − 929 C-h a potom ste sa rozhodli, �e �iadnu n�povedu nechcete, jednoducho ju
+ − 930 zru�te stla�en�m C-g.
+ − 931
+ − 932 (Na niektor�ch po��ta�och je v�znam znaku C-h zmenen�. To by naozaj
+ − 933 nemalo by� v�eobecn�m nastaven�m pre v�etk�ch pou��vate�ov, tak�e m�te pr�vo
+ − 934 pos�a�ova� sa syst�mov�mu administr�torovi. Do tej doby, ak C-h
+ − 935 nezobrazuje hl�senie o n�povede v dolnej �asti obrazovky, sk�ste namiesto
+ − 936 toho pou��va� kl�vesu F1 alebo M-x help RET.)
+ − 937
+ − 938 Najz�kladnej�� pr�kaz n�povedy je C-h c. Stla�te C-h, znak c a kl�vesov�
+ − 939 pr�kaz; Emacs potom zobraz� ve�mi stru�n� popis pr�kazu.
+ − 940
+ − 941 >> Stla�te C-h c Control-p.
+ − 942 Hl�senie by malo vyzera� asi takto
+ − 943
+ − 944 C-p runs the command previous-line
+ − 945
+ − 946 To v�m oznamuje "meno funkcie". Men� funkci� s� pou��van� hlavne pre
+ − 947 konfigur�ciu a roz�irovanie Emacsu. Ale preto�e men� funkci� s� volen�
+ − 948 tak, aby nazna�ovali, �o zodpovedaj�ci pr�kaz rob�, m��u sl��i� tie�
+ − 949 ako ve�mi stru�n� dokument�cia -- dostato�n� na to, aby V�m pripomenula
+ − 950 pr�kazy, ktor� ste sa u� nau�ili.
+ − 951
+ − 952 Viacznakov� pr�kazy ako C-x C-s a (ak nem�te META, EDIT ani ALT
+ − 953 kl�vesu) <ESC>v s� pre C-h c povolen� tie�.
+ − 954
+ − 955 Na z�skanie viac inform�ci� o pr�kaze pou�ite namiesto C-h c C-h k.
+ − 956
+ − 957 >> Stla�te C-h k Control-p.
+ − 958
+ − 959 To zobraz� dokument�ciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne. Ak
+ − 960 v�stup pre��tate, stla�te C-x 1, aby ste sa textu n�povedy zbavili.
+ − 961 Nemus�te to robi� hne�. M��ete chv��u editova� a nazera� do textu
+ − 962 n�povedy a a� potom stla�i� C-x 1.
+ − 963
+ − 964 Tu s� �al�ie u�ito�n� vo�by C-h:
+ − 965
+ − 966 C-h f Popis funkcie. Zad�v�te meno funkcie.
+ − 967
+ − 968 >> Sk�ste nap�sa� C-h f previous-line<Return>.
+ − 969 To vyp��e v�etky inform�cie, ktor� Emacs m� o funkcii implementuj�cej
+ − 970 pr�kaz C-p.
+ − 971
+ − 972 Podobn� pr�kaz C-h v zobraz� dokument�ciu premennej, ktorej hodnotu
+ − 973 m��ete nastavi� pre ovplyvnenie chovania Emacsu. Meno premennej mus�te
+ − 974 zada�, a� ke� sa na� Emacs sp�ta.
+ − 975
+ − 976 C-h a Pr�kazov� apropos. Zadajte k���ov� slovo a Emacs vyp��e
+ − 977 v�etky pr�kazy, ktor�ch meno obsahuje toto k���ov�
+ − 978 slovo. V�etky tieto pr�kazy m��u by� vyvolan� pomocou
+ − 979 Meta-x. Pre niektor� pr�kazy pr�kazov� apropos vyp��e
+ − 980 tie� jedno alebo dvojznakov� sekvencie, ktor� vykon�vaj�
+ − 981 ten ist� pr�kaz.
+ − 982
+ − 983 >> Nap��te C-h a file<Return>.
+ − 984
+ − 985 To zobraz� v druhom okne zoznam v�etk�ch M-x pr�kazov obsahuj�cich "file" vo
+ − 986 svojom n�zve. Znakov� pr�kazy ako C-x C-f uvid�te vyp�san� ved�a
+ − 987 zodpovedaj�cich mien pr�kazov ako find-file.
+ − 988
+ − 989 >> Stla�te C-M-v pre posun okna s n�povedou. Urobte to viac kr�t.
+ − 990
+ − 991 >> Stla�te C-x 1 pre zmazanie okna s n�povedou.
+ − 992
+ − 993 C-h i ��tanie on-line manu�lov (tie� Info). Tento pr�kaz
+ − 994 V�s prepne do �peci�lneho buffera s n�zvom `*info*',
+ − 995 v ktorom m��ete ��ta� on-line manu�ly pre bal�ky
+ − 996 in�talovan� na va�om syst�me. Ak stla��te m emacs <Return>,
+ − 997 m��ete si napr�klad pre��ta� manu�l k Emacsu. Ak ste
+ − 998 doteraz nikdy nepou��vali Info, stla�te ? a Emacs v�m
+ − 999 predstav� hlavn� mo�nosti m�du pre Info. Ak toto
+ − 1000 predstavenie absolvujete, mali by ste pou��va� Info
+ − 1001 manu�l Emacsu ako svoju prim�rnu dokument�ciu.
+ − 1002
+ − 1003
+ − 1004 * Z�VER
+ − 1005 -------
+ − 1006
+ − 1007 Nezabudnite, Emacs ukon��te vykonan�m pr�kazu C-x C-c. Pre do�asn�
+ − 1008 odskok do shellu, z ktor�ho sa do Emacsu m��ete op� vr�ti�,
+ − 1009 pou�ite C-z.
+ − 1010
+ − 1011 Z�merom tohto t�torialu je by� zrozumite�n� v�etk�m nov�m pou��vate�om, tak�e
+ − 1012 ak naraz�te na nie�o nejasn�ho, tak nez�fajte a ned�vajte to za vinu sebe
+ − 1013 -- s�a�ujte sa!
+ − 1014
+ − 1015
+ − 1016 KOP�ROVANIE
+ − 1017 -----------
+ − 1018
+ − 1019 Tento t�torial vych�dza z dllhej rady emacsov�ch t�torialov za�atej
+ − 1020 t�torialom nap�san�m Stuartom Cracraftom pre p�vodn� Emacs.
+ − 1021
+ − 1022 T�to verzia t�torialu je, podobne ako GNU Emacs, chr�nen� copyrightom
+ − 1023 a je ��ren� s povolen�m distribuova� k�pie za ist�ch podmienok:
+ − 1024
+ − 1025 Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation
+ − 1026
+ − 1027 Ka�d�mu je zaru�en� pr�vo vytv�ra� a distribuova� presn� k�pie tohto
+ − 1028 dokumentu tak, ako ho dostal, na akomko�vek m�diu, s t�m, �e bude
+ − 1029 zachovan� t�to pozn�mka o autorstve a pozn�mka o povolen�, a �e
+ − 1030 distrib�tor zaru�uje pr�jemcovi pr�vo na �al�iu redistrib�ciu povolen�
+ − 1031 touto pozn�mkou.
+ − 1032
+ − 1033 Je zaru�en� pr�vo distribuova� modifikovan� verzie tohto dokumentu
+ − 1034 alebo jeho �ast� pod hore uveden�mi podmienkami za predpokladu, �e
+ − 1035 obsahuje jasn� pozn�mky uv�dzaj�ce, kto urobil posledn� �pravy.
+ − 1036
+ − 1037 Podmienky pre kop�rovanie Emacsu samotn�ho s� zlo�itej�ie, ale
+ − 1038 v rovnakom duchu. Pre��tajte si, pros�m, s�bor COPYING a potom dajte k�pie
+ − 1039 GNU Emacsu svojim priate�om. Pom�hajte potla�ova� softwarov� ob�trukciu
+ − 1040 ("vlastn�ctvo") pou��van�m, p�san�m a zdie�an�m free softwaru!
+ − 1041
+ − 1042 ;;; Local Variables:
+ − 1043 ;;; coding: iso-latin-2
+ − 1044 ;;; End: